par slov

Jana sa zaľúbila do Jozefa, pretože bol iný. Iný ako jej predchádzajúci priateľ, ktorý trávil väčšinu voľného času doma alebo pri pive s kamarátmi, nejavil takmer žiaden záujem o kultúru a ak ho raz za čas presvedčila ísť s ňou na vernisáž či na koncert, okomentoval celú akciu slovami: „To je ale blbosť!“ S Jozefom si padli hneď do oka (a dokonca aj do ucha). […]

Slová lekára jej zneli v hlave. Predrali sa cez uši a zakotvili hlboko v mysli, bez akejkoľvek nádeje na umlčanie. Vyšla z ordinácie a rukou si prešla po hlave, akoby na nej mohla nahmatať vlasy. Nie, neboli tam. Po všetkých chemoterapiách jej už dávno odišli. Len ona si akosi na ten zvláštny, prázdny pocit nezvykla. Nemohla. Nikdy si na nič, s čím sa nevedela vyrovnať, […]

…jasné, že vzťah je zložitá vec. A ešte aká! Síce, sama kopec vecí dodnes neviem, a to si -násť nepíšem do priečinku vek už dobre dlho, lenže, ako tak občas sledujem vaše správanie, tie zbytočnosti, ktorými sa trápite a ktorými sa urputne snažíte upevniť vaše mladé vzťahy, mám pocit, že by ste sa zopár vecí predsa len mohli dozvedieť. Vlastne, namiesto […]

…sú iba ľudia, ktorí vás v danom okamihu potrebujú. Netvrdím, že je to všeobecne platná veta. Snáď so mnou nesúhlasíte a poznáte ľudí, ktorých nazývate priateľmi (podľa všetkých pamätníčkových záznamov a citátov, čo boli kedy k téme priateľstva vyslovené). Kiež by! Sama som však ono povestné kamarátstvo na život a na smrť nezažila, nikdy som nestretla […]

Geniálny nápad! V prostredí, kde už nič nie je naše, na mieste, kde obchod Slovenského spisovateľa nahradil obchod prestížnej módnej značky, kde si bežný Slovák za svoju výplatu nekúpi radšej vôbec nič, sa rozrástla značka kaviarničiek v duchu Ľudovíta Štúra. Povedala by som, že ide naozaj o jedinečný nápad. Lepší ako Slovak pub. Jednak preto, že Slovak pub sa […]

…a naivne si myslíme, že niečo zmeníme tam, kam nemáme dosah. Skutočne som svoj postoj nevoliť rozanalyzovala. Pod tlakom viacerých názorov, aký nepríčetný občan Slovenska som, mi iné ani nezostávalo. Tvrdenia, že môj hlas pôjde pravici, ak nebudem voliť ľavicu, alebo ľavici, ak nebudem voliť pravicu, že môj hlas dostane 99% alebo ktosi ešte horší, kto si to […]

Jedna bývalá kolegyňa mi raz, pri mojom definitívnom odchode z práce, povedala: „Nie, nesľubujme si, že sa uvidíme. Je to zbytočné. Budeme si to síce sľubovať a dohadovať sa, ale ver, že sa to nikdy nestane.“ Už sme sa nevideli. Ani sme sa o to nepokúšali. Ani nemám jej telefónne číslo, a to som ju ako kolegyňu mala naozaj rada. Lenže… hoci to nie je vždy […]

Cítil len sucho v ústach. Viečka unavene odtrhol od spodných rias a pozrel sa na hodiny. Štyri tridsať. Hlava sa chcela vrátiť na vankúš. Z posledných síl, a to bolo ešte len ráno, sa nadvihol. Na dlani pocítil vlhkosť vankúša. Potí sa. Niečo na neho lezie. Už niekoľko dní ho obchádza nejaká choroba, ale teploty nemá. Našťastie. Bude ho to musieť prejsť. Druhý […]

Ako to tak zrána poteší, keď sa človek vezie na opačný koniec mesta k lekárovi, keď nepozná zastávky a keď navigácia na informačnej tabuli v autobuse akosi zlyhala! Postaví sa z premrazeného sedadla k dverám a dúfa, že je na tom správnom mieste. A keďže autobusár svoje vozidlo zastavil a až dosiaľ otváral dvere na každej zastávke, i keď nikto nenastupoval a […]

Bola som schopná od nadšenia šalieť, keď som sa vo svojich trinástich rokoch na prvom vydupanom koncerte, a to práve na koncerte svojho vtedajšieho najväčšieho idolu (Paľa Haberu), dostala do prvých radov. Podobne som šalela, keď som si vypýtala za budovou miestneho kultúrneho domu od Martina Nikodýma podpis. Takéto stavy ma už dnes obchádzajú. Teoreticky prežiť ich nanovo […]