par slov

…a naivne si myslíme, že niečo zmeníme tam, kam nemáme dosah.

Skutočne som svoj postoj nevoliť rozanalyzovala. Pod tlakom viacerých názorov, aký nepríčetný občan Slovenska som, mi iné ani nezostávalo. Tvrdenia, že môj hlas pôjde pravici, ak nebudem voliť ľavicu, alebo ľavici, ak nebudem voliť pravicu, že môj hlas dostane 99% alebo ktosi ešte horší, kto si to vôbec nezaslúži, ma už nedokážu „vytočiť“. Ako si môžem v tom guľáši zlých, horších a najhorších vôbec niekoho vybrať? Teória menšieho zla? Tak na tej sa už len smejem.

Naozaj je jedno, kto vyhrá, kto vytvorí koalíciu, poslanci ktorej strany si pospia v parlamentných laviciach, naozaj je úplne jedno, kto predá ďalší strategický podnik do zahraničia (ak ešte vôbec nejaký zostal), kto zvýši dane, ceny, percentá na hypotékach, kto bude tvrdiť, že je prázdna štátna kasa… a na koho budeme do ďalších volieb – ako na to najnemožnejšie politické zoskupenie – nadávať. Nech by vyhral ktokoľvek, náš život to v náš prospech nezmení.

Utekáme vždy, keď sa páni rozhodnú (prípadne ak sa aj po svojich prvotných vrúcnych objatiach nakoniec nezhodnú) k volebným urnám a dokazujeme, že im tie ich klamstvá (lebo ony to naozaj klamstvá sú) žerieme. Takto s nami budú ťahať na šnúrkach, kým si budú istí, že skáčeme, ako pískajú. A my tak naozaj skáčeme, 10. marca odhodlane, všetci, do nohy, so svojím volebným hlasom a nadšením, akí sme šťastní, lebo môžeme splniť svoje občianske právo. Nemám záujem. Skutočne nemám záujem sa tohto divadla zúčastniť. Dokonca sa mi ani nepáči nápad vhodiť do urny prázdnu obálku. Keby ma tak ešte požiadali náhodne vyžrebovať víťaza, možno by som to riskla, ale inak nie. Zostávam doma, pre istotu v meste, kde ani nemám trvalé bydlisko, aby som v poslednej minúte náhodou nezradila sama seba. A že tie peniaze prepadnú do rúk politických strán, ktoré nemám rada? Ja nemám rada ani jednu z nich, takže je mi úplne jedno, kto si za ne postaví novú vilu a kúpi nové auto, či pôjde na exkluzívnu pracovnú dovolenku do… loviť krokodíly už asi nie je v móde.

Máme toľko príležitostí zmeniť svoje okolie. Môžeme začínať od maličkostí, nebyť nevšímaví k chybám, ktoré sa dejú, apelovať, pýtať sa, sťažovať sa. Môžeme to robiť celé štyri roky (alebo len dva do ďalších volieb?), ale my to nerobíme. Ignorujeme, že sa na nás pácha neprávosť, nevšímame si, strkáme hlavu do piesku, a tak dávame príležitosť vláde i parlamentu, aby si robili, čo im napadne. Podľa môjho názoru nie je naozaj dôležité vhodiť – v prípade nesympatie s nikým – svoj hlas, ale byť aktívny po voľbách, nedovoliť v prepychu zaspať jedincom, ktorí víťazstvom preberajú svoje poslanie slúžiť ľuďom, verejne obhajovať ich záujmy, vyjadrovať ich potreby a bojovať za ne. Nedať im šancu, aby si vôbec dovolili myslieť, že vyhrať voľby znamená koniec starostí a od zajtra splnenie všetkých ich snov…

Želám vám bystré oči, jasnú myseľ a odvahu počas celého povolebného obdobia.