Bola som schopná od nadšenia šalieť, keď som sa vo svojich trinástich rokoch na prvom vydupanom koncerte, a to práve na koncerte svojho vtedajšieho najväčšieho idolu (Paľa Haberu), dostala do prvých radov. Podobne som šalela, keď som si vypýtala za budovou miestneho kultúrneho domu od Martina Nikodýma podpis. Takéto stavy ma už dnes obchádzajú. Teoreticky prežiť ich nanovo […]

…o to vyšší vek. Ocitla som sa dnes zhodou náhod na dni otvorených dverí Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. Zhodou náhod na škole, kde som kedysi chcela študovať a kam by som si aj dnes prihlášku dala, keby som nemala vek, aký mám, prácu, z ktorej by ma na denné štúdium určite nepustili a z ktorej by som naň ani nezarobila. Napriek tomu šlo o skúsenosť na […]

Zase to bol jeden z tých dní, keď som sa musela zamyslieť, či človek dokáže robiť skutočné dobro. Vyšlo to z debaty s takmer jednoznačným tvrdením, že áno, že je to jednoduché, len s tým treba začať. Všetky múdre vety hovoriace o potrebe dať druhému kúsok zo seba, nebáť sa riskovať, že za to nič nedostaneme, otvoriť sa pre iných, byť tu s nimi, usmiať sa na […]

Ako som spomínala, politiku nesledujem a voľby ma nezaujímajú, ale tie plagáty sa mi tlačia do očí, kade chodím, kde sa veziem, kam len pozriem… Nemám rada predvolebnú kampaň. Už v časoch dávno minulých som ju nemala rada, pretože som ako druháčka na základnej škole musela v ružových bodkovaných šatách tancovať počas jednej z nich (dodnes nerozumiem, o akú […]

Do výchovy iných nás nič. Lenže, ak má človek za sebou aké také štúdium detskej psychológie a niekoľko rokov praxe na základnej škole, nemôže si akosi nevšimnúť, ako prebieha výchova detí v jeho okolí. A to nielen v tom blízkom, rodinnom, ale i v tom, na ktoré naráža na uliciach, v obchodných centrách, na ihrisku, kdekoľvek. Adamko, istý chlapec, na chodbe istého […]

Rozhodla som sa nesledovať médiá, myslím tým nesledovať ich zámerne, cielene, nákupom novín, prezeraním spravodajských internetových stránok či pozeraním televízie. Kdesi (vedela by som aj bližšie špecifikovať kde, ale pre istotu nechcem zverejňovať žiadne mená) som čítala, ako nami médiá manipulujú, ako nám podsúvajú informácie, ktoré máme podľa nich vedieť a […]

Dnes som si v potravinách spomenula na svoju starú hru – sprav dobrý skutok (alebo sa oň aspoň pokús) a ono sa ti to vráti. Niežeby to bola nejaká prelomová hra, ktorú som vymyslela ja a ktorú predo mnou nikto nikdy neskúšal, no mám niekedy pocit, že na ňu zabúdame. Teda minimálne na ňu zabúdam ja. A tak som si stála v rade pri pokladni s plným košíkom nákupu a za mnou […]

Pozerávala som Beverly Hills 902 10. Pozerávala som ho z rôznych dôvodov, prvú sériu najmä preto, že sa vďaka nemu predo mnou otváral svet, ktorý som dovtedy nepoznala. Obľúbila som si hrdinov, prirástli mi k srdcu. V ďalších častiach sa však niektorí definitívne stratili, niektorí pribudli, niektorí odišli iba dočasne, všetko sa to premlelo tak, že som znechutená na […]

Už v materskej škole nás učili, že starším ľuďom treba v mestskej doprave, v autobuse alebo vo vlaku uvoľniť miesto. Neskôr k tomu pripočítali aj tehotné ženy. V škôlke o nich nehovorili, asi pre istotu, aby sme za zbytočne nezačali vypytovať. Tak či tak som bola od detstva presvedčená, že ide o zákon nemenný, ktorým sa teda mienim celý život riadiť. […]

Čas prichádza tajne, bez priznania strát, dotýka sa tela, brázdi na stokrát. Vyratúva prehry, akoby bol brat, a pritom je chladný, cudzí darebák… Čas si robí svoje, z rieky spraví púšť, nadchýna sa vôňou umlčaných úst. A len v šere izby pošle čierny list partu tichej nehy, šepne: „Musíš ísť…“