Nuž je veľa dôvodov, prečo sa na nás americká kinematografia v kútiku duše hnevá, že si ich kráľovský žáner nedokážeme naplno užiť. Teda, rozhodne sa nájdu jednotlivci, ktorých nižšie spomenuté horory vydesili až k smrti a dodnes na ne po nociach pod perinou myslia, ale – priznajme si – väčšinu z nás ich účinky akosi obišli.
Tak napríklad Štvrtý druh. Filmík založený na pointe, že ľudí nad ránom unášajú počas spánku kamsi na vesmírnu loď mimozemšťania. Ach, jaj, koľkí Slováci by si to o štvrtej ráno túžobne želali! Namiesto budíka, ktorý im tesne pred štvrtou vyzváňa a núti ich vstať do práce, by si veru radi pospali, či už na vesmírnej lodi pod skúmavými pohľadmi zelených tvorov alebo doma. Oveľa väčším hororom, ako predstava letu vesmírom, je ich reálne ranné zobudenie a krivoľaká cesta do práce, často peši, často po daždi či snehu, bicyklom alebo prímestskými či medzimestskými spojmi. Logika filmu, že divák sa po štvrtej zobudí a vydesene hľadí pred seba s otázkami, kde je a kde bol, na našom malom Slovensku padá… Podobne ako pointa filmu 3:15 zomrieš, hoci tí, ktorým budík zvoní o tomto čase, majú občas skutočne pocit, že vstávajú viac mŕtvi ako živí.
Podobnou „chuťovkou“ pre Slovákov je i film Aj hory majú oči. Možno kým žijete izolovaní v zapancierovanom dome bez televízneho prijímača a internetu, máte šancu vydesiť sa, ale inak ste už vari voči všetkému, čo na vás v tomto filme číha, dostatočne imúnni. Niektoré oblasti na Slovensku by skôr vystrašili tvorcov tohto hororu ako vás. Hora, pod horou pár chatrčí a ľudia tváriaci sa nie práve najpriateľskejšie. Pes v hrnci, tri deti hrajúce sa v kontajneri. Kým v onom filme mohli hlavné postavy aspoň prejsť mestom, tu si ten luxus radšej nedovoľujte. Ale dajme tomu, ešte stále majú aj tieto lokality svoje čaro, no ak náhodou natrafíte na niektorú zo slovenských reality show, typu niekto hľadá niekomu ženu, je vám nad slnko jasnejšie, že práca amerických filmových maskérov je tu zbytočná. No, posúďte sami, môže sa divák vyrastajúci na tomto všetkom ešte zľaknúť nejakého umelo vytvoreného prostredia?
Možno ste si však zamilovali sériu filmov SAW. No dobre! Ale bolo to skutočne preto, že ste sa pri tých filmoch báli? Ale kdeže, chceli ste len vedieť, čo všetko sú schopní spraviť ľudia pre peniaze. A viedla vás k tomu prostá túžba spoznať svojho kolegu. Veď Slovák ani len nepochybuje, že v hraničnej situácii, keď sa bude mať jeho šéf, kolega alebo podriadený rozhodnúť, či si vyberie česť alebo vlastnú záchranu (korunovanú navyše akým-takým finančným ziskom), rozhodne sa pre to druhé. Protirečte mi, že v západnom svete je takýchto egoistických „hnusákov“ ešte viac, súhlasím, je, ale je tam aj oveľa viac obyvateľov, a dokonca obyvateľov, ktorí zarábajú aspoň toľko, že si môžu dovoliť byt, auto a rodinu. U nás má iba ten, kto má široké lakte a ide si za svojím… áno, aj cez mŕtvoly… Ani SAW teda nemá šancu vyľakať Slováka. Jedine, že by sa slovenská filmárska komunita zobudila a natočila SAV. Potom by sme možno skutočne s nefalšovanou hrôzou v očiach zistili, čo všetko sa tam dokáže počas tých rokov jej existencie (ne)diať!
A napokon si dovolím spomenúť viacero variantov Exorcistu. Taký posadnutý človek, splietajúci jedno cez druhé, hovoriaci neznámym jazykom, metajúci sa a správajúci nanajvýš nezvyčajne, by skutočne mohol laika nezorientovaného v našej politicko-spoločenskej situácii zneistiť, ale… no dobre, je mi jasné, že túto tému radšej vynechám, predsa len po poslednej kauze, či máme v politike E.T.-ho alebo nie, som poučená a po súdoch sa mi chodiť nechce. Keby čosi, radšej nič. Ale ak naďabíte na nejaký naozaj kvalitný horor, dajte vedieť. 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty