Jedna bývalá kolegyňa mi raz, pri mojom definitívnom odchode z práce, povedala: „Nie, nesľubujme si, že sa uvidíme. Je to zbytočné. Budeme si to síce sľubovať a dohadovať sa, ale ver, že sa to nikdy nestane.“ Už sme sa nevideli. Ani sme sa o to nepokúšali. Ani nemám jej telefónne číslo, a to som ju ako kolegyňu mala naozaj rada. Lenže… hoci to nie je vždy […]

Cítil len sucho v ústach. Viečka unavene odtrhol od spodných rias a pozrel sa na hodiny. Štyri tridsať. Hlava sa chcela vrátiť na vankúš. Z posledných síl, a to bolo ešte len ráno, sa nadvihol. Na dlani pocítil vlhkosť vankúša. Potí sa. Niečo na neho lezie. Už niekoľko dní ho obchádza nejaká choroba, ale teploty nemá. Našťastie. Bude ho to musieť prejsť. Druhý […]

Ako to tak zrána poteší, keď sa človek vezie na opačný koniec mesta k lekárovi, keď nepozná zastávky a keď navigácia na informačnej tabuli v autobuse akosi zlyhala! Postaví sa z premrazeného sedadla k dverám a dúfa, že je na tom správnom mieste. A keďže autobusár svoje vozidlo zastavil a až dosiaľ otváral dvere na každej zastávke, i keď nikto nenastupoval a […]

Bola som schopná od nadšenia šalieť, keď som sa vo svojich trinástich rokoch na prvom vydupanom koncerte, a to práve na koncerte svojho vtedajšieho najväčšieho idolu (Paľa Haberu), dostala do prvých radov. Podobne som šalela, keď som si vypýtala za budovou miestneho kultúrneho domu od Martina Nikodýma podpis. Takéto stavy ma už dnes obchádzajú. Teoreticky prežiť ich nanovo […]