par slov

…sú iba ľudia, ktorí vás v danom okamihu potrebujú.

Netvrdím, že je to všeobecne platná veta. Snáď so mnou nesúhlasíte a poznáte ľudí, ktorých nazývate priateľmi (podľa všetkých pamätníčkových záznamov a citátov, čo boli kedy k téme priateľstva vyslovené). Kiež by! Sama som však ono povestné kamarátstvo na život a na smrť nezažila, nikdy som nestretla nikoho, komu by som sa mohla nadobro a bez úvah zdôveriť, kto by v rozhodujúcom momente nezlyhal v pozornosti, v pomoci, v záujme a kto by si zaslúžil podľa mojich kritérií názov kamarát.

Napadla mi i oná možnosť, že mám tie kritéria vysoko predimenzované a že nikto z ľudí nezvládne tlak, aký na potenciálneho kamaráta vyvíjam. Pátrala som, analyzovala a premýšľala, nič som nezamietla, ale ak sa držím vety, že priateľ je človek, ktorý vás berie takého, aký ste, nie je moje filozofovanie zbytočné?

Aj podľa slov iných môžem povedať, že väčšina ľudí sa cíti frustrovaná práve z pocitu, že druhým dáva to, čo od nich očakáva, že ak dnes jeden nastaví ucho, dúfa, že zajtra bude ucho druhého nastavené jemu, že ak si dnes nájde čas, nájde si ho pre neho kamarát v momente, keď ho bude nutne potrebovať, že ak sa on zaujíma o to, ako dopadol blízky človek, aj tento človek sa bude nabudúce zaujímať o vývoj situácie u neho… Nič prehnané a extrémne za tým nevidím. Iba že to takto ľahko a jednoducho v skutočnosti nefunguje. Ktohovie prečo, ktohovie odkedy, či s tým má niečo moderná doba a naše zaneprázdnenie, no nefunguje to, nanešťastie nie.

Nútiť sa do počúvania a do pomoci nie je správne. Ale navrhla by som, aby sme aspoň jeden deň prestali hodnotiť počet našich silných vzťahov počtom neúprimných úsmevov na chodbe či v práci, meradlom lajkov na facebooku, pootváranými oknami na chate, aby sme si zakázali vyžadovať od iných splnenie vlastných potrieb a sústredili sa na záujmy tých, ktorí sa pravidelne pohybujú vôkol nás. Možno im aj my pripadáme ako bezcitní a bezcharakterní, možno sme ich aj my opakovane sklamali, možno ich ignorujeme a oni majú pocit, že aj obchádzame. Ak sa na jeden jediný deň na to sústredíme, je šanca, že zmeníme aspoň malú odrobinku, ktorá dá napokon celý koláč. Alebo aspoň pochopíme, kde je povestná chyba lávky…

A vôbec neprekáža, že práve nie je medzinárodný deň priateľstva či iný deň oslavujúci porozumenie medzi ľuďmi, neexistuje totiž vhodnejší čas na vyvolanie úsmevu, na zlepšenie vzťahov, na pomoc a spolupatričnosť, na ochotu či záujem ako práve dnes. 🙂