Nebude to len o celulitíde. Skôr to bude o všetkých zbytočných problémoch, ktorým denno-denne venujeme pozornosť, a i tak, pri všetkej našej snahe, z toho nič nemáme. Alebo máme – pocity smútku, skľúčenosti, frustrácie a občas aj depresiu.
Nedávno som na stránke Milana Šefčíka, alternatívneho liečiteľa, ktorého meno mi posunula jedna známa, našla obyčajnú vetu:
„Netráp sa nad tým, čo nemôžeš zmeniť!“
Napriek tomu, že tá veta pôsobí veľmi jednoducho, napriek tomu, že nehovorí nič nové, čo by sme nevedeli, a napriek tomu, že je tak ľahko napadnuteľná (ja sama som ju po prečítaní vo svojej hlave asi 20-krát poprela), má pravdu.
Nejde totiž o to, že sa nebudeme trápiť nad tým, koľko múky dáme do cesta, a namiesto bublaniny vyčarujeme palacinku, nejde o to, že rezignujeme v práci a v zmysle Šefčíkovho hesla už nepohneme ani prstom, ide skôr o to, že veľmi často venujeme v svojej hlave priveľa priestoru veciam, ktoré v skutočnosti naozaj nemáme ako ovplyvniť – konšpirujeme, vymýšľame, kombinujeme, analyzujeme, spomíname, plánujeme, rozpitvávame a občas to celé prebehneme za sebou v rôznom poradí aj viackrát.
Jasné, že celulitídu môžete zmeniť. Môžete začať cvičiť a natierať sa gélmi. Môžete zmeniť aj svoje postavenie v práci, môžete zmeniť aj svoje zlozvyky na dobrozvyky, ale musíte s tým začať hneď, ideálne bez uvažovania. Nemala som však v nadpise na mysli ani tak tú celulitídu na tele, lež skôr naše myšlienky, ktoré sa kopia, boptnajú a navrstvujú v našej hlave. Na ne ešte nikto žiaden krém a špeciálne predražené aplikácie nevymyslel. Na ne platí jediné – odhodiť ich! Zbaviť sa ich! Ale, prosím vás, rozhodne bez novej analýzy a vyčerpávajúceho triedenia. Len tak narýchlo a okamžite.
Ak prestanete myslieť na veci, ktoré nemáte šancu ovplyvniť, ušetríte si psychické sily na veci, ktoré dôležité sú. A v súčasnej dobe má taká psychická sila pomaly oveľa vyššiu cenu ako sila fyzická. (Netvrdím, že je to správne, ale je to tak…) 🙂
Celá debata | RSS tejto debaty