par slov

Nenávidela som tú vetu (nech už jej doplnenie bolo akékoľvek) a myslím, že ju nenávidel každý, kto ju kedy počul. A to ju počul asi naozaj každý.

Sľúbila som si – ja vo svojich rokoch – že ju nikdy nevyslovím, nikdy nie ako poučovanie alebo hrozenie sa nad úpadkom správania nasledujúcej generácie. A ani to nemám v pláne. Sľúbila som si, že budem mať pamäť ako slon a všetky svoje výčiny i výčiny mojich rovesníkov si zapamätám.

Netušila som však, že ich z tej pamäti budem musieť vyloviť tak skoro, ani nie vo veku starších žien, čo mne kedysi onú vetu vravievali. Nedávno, viackrát a opakovane, som ju pri rôznych príležitostiach počula v presnom znení od svojich rovesníčok – adresovanú, ako inak, násťročným dievčatám:

„My v ich veku sme sedeli doma…“, „my v ich veku sme boli ešte len také dievčatká…“, „ja v jej rokoch som ani len netušila, kde diskotéky sú… a o chlapcoch? Ani som nechyrovala….“, „že alkohol v jej veku?“ atď. atď.

Ovalila ma hrôza! Jednak preto, že sa necítim natoľko stará, aby som sa nevedela vžiť do kože násťročnej, jednak preto, že som zrazu vôbec nevedela, ako reagovať (aby som neurazila svoje spolubesedníčky a zároveň aby som sa nespreneverila sama sebe), no hlavne – bolo mi nad slnko jasné, že nehovoria pravdu. Narýchlo som im síce stihla z tých mojich spomienok vymenovať zopár akcií, ktoré ich pohoršené zvolania popreli, ale či boli dostatočne presvedčivými argumentmi, v to môžem len dúfať.

Áno, súčasná mladá generácia má voľnejší prístup k drogám, a tí, ktorí sa na cestu omamných látok intenzívne dajú, idú naozaj dole vodou, ale odhliadnuc od tejto skupiny mládeže, nemám vôbec pocit, že je to s nimi také zlé. Zvyčajne robia iba to, čo sme v ich veku robili my. Zbytočne by som tu tie všetky činnosti menovala, každý si môže zaspomínať sám, a samozrejme, beriem to štatisticky, nie všetci sme robili všetko a ani zďaleka sme neboli rovnakí, ale so svätožiarou v pätnástich či šestnástich z nás málokto chodil… Ak predsa len nemáte dosť dôkazov z vlastného mladíckeho života, pospomínajte na spolužiakov a spolužiačky, kamarátov či susedov z ulice… Naozaj boli všetci takí „správni“, že môžete bez sebakritiky povedať: „Desí ma, čo z týchto mladých vyrastie.“?

Neklamte svoje deti, ale hlavne neklamte sami seba! A neosvojujte si frázy svojich rodičov iba preto, že ste vo veku, keď sa ich – podľa vás – patrí používať. Nie je to tak.

A napokon, existuje veľká skupina mladých ľudí, ktorí vo svojom veku dokázali oveľa viac ako kedy v ich veku my. Stíhajú školu i brigádu zároveň, popri tom vedú krúžky a namiesto bezstarostného letného leňošenia pracujú ako dobrovoľníci v zahraničných detských táboroch, intenzívne si dopĺňajú svoje vzdelanie, dopĺňajú si kolónky skúseností do životopisu na vysokú školu a pod. Mám skutočné dôkazy, poznám reálnych ľudí, a nie je ich málo.

Ale… ak som vás nepresvedčila, a vy naďalej chcete používať frázu „Ja v tvojich rokoch…“, dobre zvážte, čo po tomto hrozivom úvode vyslovíte. 🙂