par slov

Som rada, že môj včerajší článok vyvolal ohlasy. Ďakujem. No ďakujem najmä tým, ktorí pochopili.
Samozrejme, je mi jasné, že niečo podobné nie je možné, a je mi až prijasné, že podiel z predaja cigariet tvorí na Slovensku značnú časť štátneho rozpočtu.

Veď práve to!

Napriek tomu, že fajčiari prispievajú neuveriteľne vysokými sumami do štátnej kasy, nájde sa zopár jednotlivcov, ktorí na nich i tak krivo hľadia, obviňujú ich z toho, že Slovensku kradnú peniaze na svoje liečenie a pod. Faktom zostáva, že mnohí z nich sa toho liečenia ani nedožijú. Dožijú sa však neustáleho zvyšovania cien cigariet a zvyšovania rozsahu plôch, na ktorých majú zakázané svoj neduh vykonávať.

Jediným a najideálnejším riešením by bolo, keby každý fajčiar zo dňa na deň prestal. (Preto mi z toho absolútny zákaz predaja cigariet vyšiel najlepšie, i keď – prirodzene – dokonalé východisko to nie je.) Len by som chcela, aby sa konečne ukázala strata tej čiastky, ktorá je nosnou časťou financií republiky… a potom by vari aj politici chodili a prosíkali ľudí, nech si len pekne zapália…

Ibaže mi príde ako skutočné zverstvo ponechať ľudí ničiť si zdravie (hoci mi je jasné, že je to každého slobodná vôľa) a pritom zvyšovať ceny cigariet… a kdesi v kútiku svojej kutice sa tešiť, ako nám na úkor zdravia fajčiarov rastie štátny rozpočet.

Niekedy treba čítať medzi riadkami, niekedy musím asi lepšie písať, v každom prípade tento problém by chcel tak či tak svoje riešenie.