Geniálny nápad! V prostredí, kde už nič nie je naše, na mieste, kde obchod Slovenského spisovateľa nahradil obchod prestížnej módnej značky, kde si bežný Slovák za svoju výplatu nekúpi radšej vôbec nič, sa rozrástla značka kaviarničiek v duchu Ľudovíta Štúra.
Povedala by som, že ide naozaj o jedinečný nápad. Lepší ako Slovak pub. Jednak preto, že Slovak pub sa stal útulkom násťročných podgurážených výrastkov, a jednak preto, že samotný Ľudovít by asi so sklamaním a ľútosťou pozeral na anglický názov obyčajnej krčmy. Hlavne po tom, čo toľko spravil pre slovenský jazyk. Teda, povedala by som, že by to bol lepší nápad… Keby sa majitelia siete kaviarní nepohrali už so samotným menom Štúra a nezmenili ho na zlátaninu Shtoor – home made café.
Asi nie som dostatočne obchodne založená, lebo dlhšiu dobu mi súvislosť medzi týmto názvom a mojím Ľudovítom nedochádzala. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa tam kdesi za stenami anglickej „home made café“ skrývajú názvy jedál a nápojov v ľúbozvučnej štúrovčine, napr.: „Biscotti – originálnje koláčiki italského tipu, ktoré aj ku káve zvikňeme podávať sme vám zabalili, abi z chuťi ich aj doma sťe sa mohli poťešiť.“ Ak sa však pýtate na cenu, tú vám nepoviem. Nebola som v Shtoorovi, áno, len preto, že im ten názov neviem odpustiť, no tí, čo boli, povedali, že je to jedna z najdrahších kaviarní v meste.
A toto sme celí my! Aj si chceme zakladať na našich tradíciách, aj chceme čerpať z dedičstva, ktoré máme, aj sa k nemu odhodláme občas priznať, ale – „prosím vás, len vás pekne prosím“ – v svetovom obale, ideálne za vysokú cenu. Chcela by som vidieť Ľudovíta Štúra pri prechádzke mestom, ako by zareagoval. Nemôžem súdiť za neho, možno by, vzhľadom na súčasnú dobu, svoje poangličtené meno prijal. Nazdávam sa však, že po tom, ako bojoval za slovenský národ, po tom, čo neprijímal akýkoľvek útlak, po tom, nakoľko bol hrdý na presadenie slovenčiny, by sa nad týmto javom minimálne pozastavil, aspoň na chvíľu. Ale posúďte sami. Možno je v čase predaja všetkého slovenského na všetky svetové strany takáto maličkosť naozaj iba povšimnutia nehodným zrnkom piesku…
A my, akokoľvek hrdí Slováci, sa raz zobudíme v krajine, kde si bez povinnej angličtiny nevybavíme ani rodný list.
Celá debata | RSS tejto debaty