par slov

Už v materskej škole nás učili, že starším ľuďom treba v mestskej doprave, v autobuse alebo vo vlaku uvoľniť miesto. Neskôr k tomu pripočítali aj tehotné ženy. V škôlke o nich nehovorili, asi pre istotu, aby sme za zbytočne nezačali vypytovať. Tak či tak som bola od detstva presvedčená, že ide o zákon nemenný, ktorým sa teda mienim celý život riadiť.

Najaktuálnejšie sa mi vždy pripomenie, keď vidím vo dverách autobusu staršiu pani, nervóznu staršiu pani, pre spresnenie, veľmi nervóznu, mykajúcu svojou paličkou zľava doprava a sprava doľava, až kým nenarazí do niekoho, kto sa spamätá a zo sedadla vstane. Častokrát ide o prípady, keď je v onom autobuse okrem daného obsadeného miesta aj veľa voľného, ku ktorému by sa pri troche snahy dotyčná osoba ľahko dostala. Ale toto je už ten extrém, v podstate lichotivý, pretože človek aspoň na rovinu vie, že má vstať a nemusí sa pred konštatovaním „Sadnite si!“ umárať vnútornými otázkami typu – urazím alebo neurazím túto osobu.

Áno, čím ďalej tým častejšie a častejšie sa mi totiž stáva, že na mňa po postavení sa ktosi prudko zazrie alebo zazrie na iného človeka, ktorý mu takto miesto uvoľňuje. Snáď ešte horším prípadom je, keď sa človek, čo mu bolo práve uvoľnené sedadlo, celý zapýri a od hanby nevie, čo spraviť. Moja mama mi sama povedala, že snáď nie je ešte taká stará, aby jej ktosi dával v mhd prednosť a moja kamarátka upadla do depresie z toho, že buď vyzerá staro, alebo tehotne, lebo muž približne v jej veku sa pred ňou pekne krásne úctivo postavil… a vôbec to nevyzeralo tak, že by ju týmto gestom chcel zbaliť. Nuž, povedzme si na rovinu, teda poviem si to ja, ani mňa by takáto situácia netešila. I keď nedávno mi istý opitý pán naozaj chcel uvoľniť svoje miesto, no aspoň som to mohla „zvaliť“ na jeho netriezvy stav.

Čiže, suma sumárum, mnohokrát neviem, čo je správne. Niekedy, keď unavená cestujem z práce domov a nohy si takmer necítim, snažím sa skutočne z mysle vymazať svoj sľub z materskej školy, vravím si tak sama pre seba, že i ja mám právo sedieť, a potom možno tým spravím tej panej nado mnou, ktorá strávila peknú polhodinku líčením sa aj nejakú tu službu – dám jej jasne najavo, že vyzerá stále sviežo a mlado. Nečudujte sa preto, milí starší spoluobčania, že pred vami mládež nestojí v pozore a skúste sa na to pozrieť aj inak. Možno je za tým, čo vy nazývate neslušnosťou, iba rozpačitosť a možno pravý opak – ktosi si nie je úplne istý, či by vás nezaradil do kategórie tých mladších, a chce byť iba veľmi, veľmi slušný… A ak by to tak aj práve nebolo, čo na tom, treba to tak aspoň brať a i na túto situáciu sa pozrieť z tej lepšej stránky. 🙂