par slov

Istá Jana sa vydala a, čo čert nechcel, pár týždňov po tej veľkej udalosti ju stretla jedna naša rodinná známa. Hoci som vtedy mala asi deväť rokov, dodnes si pamätám útržky jej preslovu, ktorým danú situáciu opisovala: „Jejda, tá sa nevidí?!! Také slušné dievča to bývalo! Taká uzavretá a vždy zahalená… A teraz? Ako si vôbec mohla dať, a ešte aj po svadbe, ten nechutný hlboký výstrih?“ Nasledovali chichotavé zvuky, súhlasné prikyvovania mojich rodičov a vzájomné vyjadrenie nádeje, že si to úbohé a popletené dievča snáď svoju chybu uvedomí a čo nevidieť vystúpi na svetlo ulice v osvedčenom šedom roláku. Stalo sa. Vstúpila si do svedomia. Janu som nikdy s hlbokým výstrihom nevidela a nikdy som ju nevidela ani v ničom inom – extravagantnom, výstrednom či sexy. Jednoducho, Jana zostala tou sivou myškou, akou bola vždy. Takou, akou ju tí, ktorých v našom malom meste poznala, chceli mať. Však, povedzte – ako hovorievajú tetušky na lavičkách pri kostole v centre mesta – kto to kedy videl, aby sa niekto počas svojho života a ešte v takom veku (rozumej tridsať rokov) bláznivo menil?! Fuj, nepredstaviteľné!

Iba ak… Iba ak by sa povzniesol nad nezmyselné konvencie a klebety. Ak by vydržal zopár narážok a sústredených pohľadov, nejaké to pichľavé šepkanie za chrbtom a niekoľko amatérskych trikov zariekania. Stačí sa nadýchnuť a zostať sám sebou. Koniec koncov, každý zázrak trvá iba tri dni, a verte mi, že ani paničky z miestnej tržnice nebaví rozoberať jednu a tú istú osobu večne!

Lenže kdesi hlboko v nás je zakorenené, že by sme sa meniť nemali. Týka sa to nielen hlbokých výstrihov, nápaditých tričiek s provokujúcou potlačou či naopak, kostýmového imidžu, ale aj našich zvykov v správaní a konaní. Nevšimli ste si sami na sebe, že sa občas iba tak podriaďujete názoru ostatných v dobre mienenej nádeji nešokovať ich? A spomínate si, ako ste si pred svojou krstnou nedali pohár miešaného nápoja iba preto, lebo vás alkohol ešte nikdy nevidela piť? A tie červené nohavice ešte stále visia vo vašej skrini (alebo – v horšom prípade – v skrini vašej priateľky) napriek tomu, že ste si pri ich kúpe sľubovali, ako sa zbavíte čierno-bieleho štýlu a dodáte si trendovú farebnosť? Ak sú vám tieto situácie blízke, asi je načase porozmýšľať nad tým, čo ste kedy naozaj chceli a či nie je práve teraz ten správny čas skúsiť to. Veď roky letia, na nešťastie nás všetkých, veľmi rýchlo a čo môžete zo zoznamu svojich snov spraviť dnes, to naozaj neodkladajte na zajtra.

Jedna distingvovaná pani sa mi nedávno pochválila novým tetovaním. Áno, vyrazilo mi to dych, výchova zanechala i na mne svoje stopy, ale potom mi napadlo, že to nie ona je „šibnutá“, ale ja. S väčším nadhľadom som už prijala holý chrbát a veľký rázporok na šatách mojej konzervatívnej kamarátky, trojmesačný študijno-pracovný pobyt v Amerike, ktorý si istá štyridsiatnička vydupala aj napriek dvom odrastajúcim deťom a žiarlivému manželovi, divoký, exotický výlet našich známych v preddôchodkovom veku či pozvánku na kurz latinskoamerických tancov od bývalej spolužiačky. Niekoľko tipov by sa v mojej ponuke ešte našlo. Čím ďalej, tým menej mi však pripadajú uletené, bláznivé a nepravdepodobné. Uvedomila som si totiž, že to iba podľa nezmyselne uchovávaných konvencií je jediný správny čas na zmenu iba mladosť. Po nej, čiže po maturitách alebo po svadbe, nastupuje – podľa tiet postávajúcich pred vaším panelákom – len všedná, šedá, nekompromisná realita. Bez možnosti zmeny, bez radosti.

Mladosť má totiž svoje čaro najmä v premenlivosti sveta, v šanci, že zajtrajšok bude úplne iný ako dnešný deň, v nádejach a očakávaniach, ktoré dávame do budúcnosti… A ak by sme prijali vyššie spomínané konvencie, dali by sme červenú všetkým našim snom. Povedané jazykom múdrych civilizácií – prijali by sme podobu svojej životnej cesty ako konečnú. A mali by sme po chlebe. Ak sa niet sa na čo tešiť a niet sa o čo snažiť, nastupuje na scénu apatia a depresia, kopa liekov a predražení psychoterapeuti. A to z vás a z vášho okolia predsa nikto nechce. Takže, čo ste vždy chceli spraviť okrem leňošenia pri káve a prezerania článkov na internete? 🙂