par slov

Uvedomujem si, že priemer je priemer. Čiže ak dáva mama Jožkovi priemerne 10 eur za mesiac, znamená to, že raz možno dostal 5, potom 10 a inokedy 15 eur. Slovenská priemerná mzda je 769 eur, z čoho jasne vyplýva, že niektorí ľudia musia zarábať menej a iní viac. Ak by som na to šla mojou logikou (takou kuchynskou indukciou, dedukciou i analógiou), predpokladala by som, že tí, ktorí sú pre našu spoločnosť najnevyhnutnejší, by mali zarábať viac, a tí, ktorí robia povolania menej dôležité pre náš každodenný život, zase menej.

Rozumiem, že je ťažké odlíšiť, ktoré povolania sú dôležitejšie a ktoré nie. Werichovo „jeden robí to a druhý ono“ má svoju výpovednú hodnotu i dnes, no aj tak sa nazdávam, že každý človek, keď si tak zrekapituluje svoj deň, vie, s čím by sám nepohol, čo k svojmu životu potrebuje. K zamestnaniam s podpriemernou mzdou patrí napríklad pekár. Možno sa naozaj nazdávame, že pečenie chleba a rožkov by sme zvládli aj sami. Teoreticky určite áno, ale vieme vôbec, koľko času by nám to denne zabralo? A pritom sa o raste cien chleba a pečiva toľko hovorí. Vždy ak niekto spomenie rast benzínu, narastie len tak pre istotu aj cena chleba. Ak aj cena benzínu neskôr klesne, cena chleba zostáva nezmenená. Zjavne finančná nálepka na produkte neovplyvňuje výšku platu toho, kto ho vyrába. Ďalším pravdepodobne „nepodstatným“ zamestnaním sú zdravotná sestra a sanitár. Veď hej, kým sedíme doma a nie je nám nič, určite nás zamestnanci nemocnice netrápia. Ale ak sme chorí a sedíme v čakárni či ležíme v nemocnici, sú to jediní ľudia, hneď po lekárovi, ktorí nám pomáhajú prekonať najťažšie chvíle. Sú to tí, ku ktorým sa obraciame a veríme, že sú tu pre nás. Je ich práca poslaním? Pokiaľ viem, nie. Nie sú to rehoľné sestry a ani im nikto v obchode nič zadarmo nedá. Podľa mňa by mali byť platení za svoju prácu a že je ňou ochota, milota, rozdávanie pozornosti a teplých slov, nič neuberá na fakte, že aj za tie treba týmto ľuďom zaplatiť. Či to je iba ďalší omyl mojej kuchynskej logiky?

Ak sa pozerám na onen zoznam: http://www.cas.sk/clanok/201507/priemerna-mzda-je-769-eur-70-profesii-ktore-ju-nemaju.html nachádzam v ňom viacero povolaní, bez ktorých si ja osobne život neviem predstaviť. Ak by sme nemali smetiarov, vieme vôbec, ako by naše ulice vyzerali? Vymysleli sme už, čo by sme potom robili so šíriacimi sa nákazami a hlodavcami? Alebo sa prosto iba nazdávame, že túto prácu robí „odpad spoločnosti“? Nechcem radšej poznať odpoveď. V zozname sa tiež nachádza montér, sklár, opravár. Prekvapuje ma, že nám ešte nedošlo, že bez ich práce by sme sedeli v takých nedostavaných búdach a hľadeli s nadšením von. No možno ma moja kuchynská logika znovu klame. V neposlednom rade je v zozname menej platených povolaní aj učiteľ. Viackrát sa na blogu niekto obul do vety typu práca učiteľa nie je poslaním. Nikto ma však o opaku ešte nepresvedčil. Učiteľ skutočne nie je charitatívny pracovník, ktorý si túto prácu vybral len z čistej potreby obetovať sa. V podstate tak ako aj ostatní zamestnanci citovaného zoznamu. Ak však súdim zle, potom by to malo fungovať tak, že povolania, ktoré sa jednoducho chápu ako poslania, by sa tak mali brať aj v obchodoch a bankách. Vyzeralo by to takto:

Klient: „Dobrý deň, potreboval by som hypotéku na byt.“
Pracovník v banke: „Z vášho platu vám to nevychádza.“
K.: „Ale no, veď moja práca je mojím poslaním, čiže nezarábam veľa, resp. veľmi málo, ako ste si mohli všimnúť, ale predsa len musím niekde bývať.“
P.: „A, áno, poslanie? Samozrejme. V tom prípade vám nejaké peniaze k bytu aj priložíme a hypotéku s takýmito malými splátkami ihneď schválime.“

Zdá sa vám tento rozhovor absurdný? Ale áno, je. Lenže je podobne absurdný ako tvrdenie, že niektorí ľudia sú odsúdení na prácu-poslanie a iní môžu zarábať oveľa viac.

Celkom by ma však zaujímal aj opačný rebríček. Rebríček povolaní, ktoré ten priemer vylepšujú. Či už sa tá moja kuchynská logika mýli, alebo nie, je mi jasné, že nejakí ľudia predsa len musia zarábať viac. Budú to určite extrémne nevyhnutné povolania pre náš život! Bude to asi aj poslanec, lebo bez toho skutočne „nevieme žiť a ten toho teda pekne veľa vyprodukuje“… Inak, neprekážalo by mi, že zarábajú tak veľa, ak by naozaj robili, čo majú, t.j. zvyšovanie životnej úrovne občana. Lenže, zjavne sa im nejako nedarí. Ak sa nedarí pekárovi, skrachuje, ak smetiar fláka svoju prácu, je vyhodený, ak nepodáva pracovník pneuservisu dostatočný výkon, má výpoveď. A poslanec sedí vo svojom kresle ďalej a poberá plat. A ak sa bavíme o tom, že niektoré povolania sa berú ako poslanie, zdá sa mi také zvláštne, že v povolaní, ktorého názov je sám odvodený od tohto slova, sa to na plate neprejavuje. No, akosi mi to nehrá, akosi svojej logike prestávam rozumieť…