par slov

(alebo otvorený list tým, ktorí schválili ďalší nezmyselný zákon)

Zastavil sa mi rozum. Zdravotná poisťovňa odo mňa pýta 40 eur! Za čo? Prvotné zdesenie vystriedalo rozčúlenie. Po zistení, kde berie na to odvahu, som pocítila odpor, hnus k štátu, v ktorom žijem, k zákonom, ktoré sa schválili, k nelogike, na ktorých sú založené.

Minulý rok som vyhrala dovolenku. Koľká radosť! Pobyt v hodnote nad 200 eur, v ktorom nebola zahrnutá doprava ani strava, ale budiž, doplatili sme si, veď sme vyhrali. O platení dane som mala matnú predstavu, vedela som, že na psa príde mráz a niečo také ako 19% (či koľko?) treba štátu zaplatiť. Stalo sa. Na daňový úrad odišlo 50 eur. Smutné, ale taká je realita, také sú zákony.

Ibaže, a tu mi práve zostal onen rozum stáť, prišiel mi ďalší šek na 40 eur zo zdravotnej poisťovne. Vraj som minulý rok vyhrala dovolenku, nazvali to kapitálom, a teda musím tejto unikátnej ustanovizni zaplatiť svoj podiel. Je mi jasné, že nemám na výber. Počula som, taký je zákon, ale prosím, veľmi prosím, vysvetlite mi logiku tohto zákona!!!

Čo s mojou výhrou má zdravotná poisťovňa? Čo má zdravotná poisťovňa s výhrou chladničky, fotoaparátu, dovolenky, auta a neviem čoho všetkého? Akým právom si účtuje svoje percento z nej? Ako odôvodnili poslanci v deň schvaľovania tohto chorého zákona, že čosi takéto scestné má prejsť?

Nuž… pravdu mali starí rodičia, keď vraveli, že akékoľvek hazardné hry (dopĺňam: aj akékoľvek dnešné súťaže) sú hrátky s diablom, ktoré sa vám skôr či neskôr vypomstia. Možno kedysi chodili vymáhať časť výhry drábi, zmlátili vás a obrali, dnes chodia drábi daňového úradu a zdravotnej poisťovne, zatiaľ nemlátia, len berú… a som celkom zvedavá, či sa o svoje percento z môjho dávno oplakaného zájazdu ešte prihlási aj sociálna poisťovňa, banka alebo sme už skončili… Takej „dobrovďake“ nášho štátu už priam ani neverím!