par slov

Pamätám si, ako som ju pozerala na diapozitívoch. Rozprávku o hlúpej žene, ktorá bola celý čas doma, no i tak sa jej podarilo poničiť všetok majetok. Muž ju za trest a pre ponaučenie zakopal v lese do zeme (dodnes rozmýšľam, aký výchovný efekt sa očakával od tohto tematického prvku) a keďže hlúpi ľudia majú šťastie, napokon sa jej podarilo vyplašiť zbojníkov a všetky peniaze, čo pri jej hlave, v domnení, že jej peň, počítali, nechali tam a utekali kade ľahšie.

Akosi mi dej tejto rozprávky občas napadne, hlavne, keď mi vyzváňajú neznáme telefónne čísla alebo chodia maily ponúkajúce geniálny tovar za ešte geniálnejšiu cenu, pozývajú ma na akcie, kde s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrám, resp. kde som už vyhrala, len tam stačí prísť. Podobne ma predstava hlúpej ženy s hrncami na plote máta vždy, keď hľadím na zľavové portály, ktoré sa ma snažia presvedčiť, že to a to nutne potrebujem a ak to nebudem mať, akoby som ani nežila. Stačí tak málo – počúvať, odpísať, prísť. A potom čosi predsa len zaplatiť, ale čo je to v porovnaní s kvalitou tovaru, ktorú tým získam?

Je také ľahké byť dnes rozprávkovou postavičkou – hlúpou ženou. Sedieť celé dni doma (s mobilom v ruke a internetom pred očami) a s prostou dôverou naletieť na všetko, čo mi kto kde ponúkne. Samozrejme, závisí by od výšky príjmu manžela, dokedy takéto rozprávkové míňanie človeku vydrží, ale ak by raz manžel stratil nervy a rozhodol by sa postupovať podľa literárnej predlohy, také zakopanie v lese by určite klasifikovali ako trestný čin, no a hoci by oná žena neprišla k pokladu novodobých zbojníkov (lebo tí svoje majetky do lesa len ťažko chodia rátať), aspoň by čo to vytrieskala zo súdneho procesu. Do slova a do písmena, bola to veru realistická rozprávka.

Dokonca mám pri čítaní niektorých správ a sledovaní niektorých „showbiznisových“ noviniek pocit, že takých hlúpych žien tu máme… minimálne zopár…

No za tie ostatné, ktoré svoj a manželov ťažko zarobený plat nechcú rozhádzať, sa pýtam, kde stále berú dané spoločnosti moje telefónne číslo, moju mailovú i bytovú adresu, keď pri všetkom podpisujem papier o ochrane osobných údajov? Prečo mi už jednoducho nedajú pokoj a neprestanú tvrdiť, že toto je ponuka, ktorá sa naozaj neodmieta…?