par slov

Manažment je súbor činností riadenia organizácie, prípadne celej ekonomiky. Platy manažérov sú jedny z najvyšších v republike, pretože ich činnosť bola, predpokladám, vyhodnotená ako kľúčová, t.j. priam nenahraditeľná pre našu spoločnosť. Podľa stránky našeplaty.sk je priemerný plat manažéra približne 1800 eur, čo nie je samozrejme plat konečný, pretože za svoje výnimočné zásluhy dostáva aj výnimočné príplatky.

Slovenská vláda je, ak správne chápem, tiež svojím spôsobom manažment, pretože riadi tie najrozhodujúcejšie veci v krajine, vytvára a realizuje plány, na ktoré bola vybraná z tých najlepších kandidátov. Áno, len predpokladám, len myslím, že by to tak malo byť.

Krajina sa však topí v ekonomických problémoch. Nechcem počúvať, že sa v nich oveľa viac topia iné štáty Európskej únie, pretože ony v nich v skutočnosti ešte iba plávajú bez jednej ruky, možno len stratili jedno zo svojich záchranných kolies. My sme v problémoch po uši, už roky, stále hlbšie a hlbšie, ibaže po tých dňoch biedy, chudoby a zúfalstva sme sa, na rozdiel od iných, naučili – pri občasnom nadýchnutí sa – prežiť.

Ceny všetkého stúpajú. Nie tak, že z času na čas, nie len každý nový rok (to by sme sa už aj hádam začali báť, že sa niečo deje, keby nenarástli), ale viditeľne zo dňa na deň. Stačí si odsledovať ceny jogurtov, ceny toaletného papiera, ceny mletej kávy, ale i pozorovanie rastu čísel pri predaji chleba nie je na zahodenie. Zo dňa na deň zisťujeme, že s desaťeurovou bankovkou si v obchodoch nič – na raňajky, obed a večeru – nekúpime. Pamätáte si, koľko ste si toho naložili do košíka za 300 korún? Že časy sa menia? Že sa nemám upínať na koruny a mám myslieť aj na rast platov od tých čias (dávno minulých)? Myslím, práve na to, že ony takmer nenarástli, kým tie ceny… škoda nanovo uvádzať.

Obávam sa, že problém je aj v tom, že tu máme zahraničné obchodné reťazce, že tie naše to jednoducho vzdali v silnej konkurencii „prišelcov“. Reťazce si robia, čo chcú, a vlastne aj si to robiť môžu, lebo my, obyčajní ľudia, im v tom teoreticky nemáme ako zabrániť. A chlieb, mlieko, maslo a zopár ďalších detailov aj tak k životu potrebujeme… A ony bohatnú, získavajú a vlastnia.
Rovnako tak sú problémom aj mnohé zahraničné firmy, ktoré sa u nás usídlili ako doma a zamestnávajú ľudí za pár eur, pretože naši ľudia za tých pár eur robiť idú, keďže im nič iné ani neostáva. Viete koľko zarába taký pracovník napr. v Samsungu v Galante? Ale pokojne aj v iných podobných firmách na Slovensku? A viete koľko u nás zarobia dané zahraničné firmy?

Ale bohatnú, získavajú a vlastnia aj samotní Slováci. Práve tí manažéri, vrátane tých manažérov vo vláde, ktorí tak „geniálne“ naplánovali rozvoj Slovenska, že dovolili obyčajný ľud vystaviť chudobe. Ich nenahraditeľné a tak dobre platené riešenia z nás zo dňa na deň viditeľne i citeľne robia chudákov a jediné, čo my zmôžeme, je stávať sa od nich viac a viac závislými. Kde je hranica, kam až môžu zájsť? Kam im to dovolíme? Skutočne sa nenájde jeden jediný človek, ktorý by to tu vedel dať do poriadku?

Ak sa nájde, ak prinesie riešenie, pri ktorom si konečne poviem, že sa tu oplatí žiť, pôjdem ho voliť. A nielen to, ak vytrhne Slovensko zo zúfalstva, v ktorom je, nech si poberá aj tritisíceurový plat. Ale kým tomu tak nie je, zdá sa mi naozaj scestné nechať príživníkov priživovať sa na našej práci a nechať ich kradnúť naše ťažko zarobené peniaze. Robiť si s nami, čo sa im len zachce. Nezaslúžia si svoje platy, už len pre čistotu ich vlastného svedomia, veď výsledok ich práce je zúfalý, podpriemerný, zlý… a my sa tvárime, že sme si to nevšimli.

Ale my sme si to všimli. A verím, že ste si to všimli aj vy. Nie je načase s tým niečo spraviť?