Naším problémom bude raz samota

Nie samota v zmysle odlúčenia na pustom ostrove v apokalyptickej scéne, ale samota, ktorú budeme chcieť dobrovoľne.

Neviem, kedy sa to stalo, a určite to nepostihlo všetkých ľudí, no čím ďalej, tým častejšie sa stretávam s názorom, že chvíľa samoty a nerušeného pokoja je len snom, po ktorom človek túži. Niektorí chodia na vlastné výlety, sami so sebou, iní sa iba tak sami prechádzajú, aby zostali s vlastnými myšlienkami. Podaktorí volia celý svoj životný štýl v duchu neviazať sa a byť zodpovedný len sám za seba, bez záväzkov a obmedzení.

Kedysi žili v jednom dome viaceré rodiny. Nevesta sa striedala pri sporáku (či peci) so svokrou a do toho im asistovala vnučka alebo prababka. Bol to bežný stav a nikomu ani len nenapadlo protestovať. Dnes sa mladá rodina automaticky postará o vlastné bývanie a ak to nejde, tak to v rodine zvyčajne narobí veľké problémy. Citeľný počet mladých párov dokonca odchádza do zahraničia, zarobiť si, ale tak či tak odchádza od svojich najbližších. Máme potrebu izolovať sa v panelákových bytoch i v rodinných domoch, mať toľko izieb, aby sme sa videli, len keď to potrebujeme. A je to akési prirodzené, normálne, podčiarkujem, je to potreba, ktorú nielenže chceme, ale máme pocit nutnosti naplniť.

Možno sa tak stalo preto, že je nás na Zemi už vážne dosť. Kedysi obyvatelia malých dediniek pod horou nestretávali, ako bol deň dlhý, taký veľký počet ľudí, aký stretávame my. Narážame na nich všade, niekedy aj keď nechceme. Naši predkovia sa tešili v nedeľu do kostola/v piatok večer do krčmy/dvakrát do týždňa do obchodu/raz za mesiac do väčšieho mesta na trh, lebo to bola pre nich jedinečná príležitosť dozvedieť sa, čo je nové – kto s kým chodí, komu sa čo stalo, ktorá žena je tehotná, kto sa kde opil, koho bije manžel… Teraz si človek zapne facebook a má to všetko pred sebou aj s fotkami, aj s analýzou stavu… tak načo sa obťažovať? (Niežeby na klebetách stál svet, ale niektorých i takéto veci vedeli pritiahnuť do spoločnosti.)

My sme však dnes unavení z toľkých informácií, často z informácií, ktoré vôbec nepotrebujeme, a veľakrát sme už unavení aj z náhodných pohľadov na ulici, z náhodných oslovení. Pracujeme s ľuďmi, pre ľudí, pracujeme tak, že sme ľuďom na očiach… a z toľkej otvorenosti sa až potrebujeme zavrieť. Ako v Zamiatinovom My, ako v Orwellovom 1984. Konečne raz, konečne niekde, stratiť sa z dohľadu ostatných… Zapríčinili sme si to sami, o tom niet pochýb. Aj sme spohodlneli a stali sme sa menej tolerantnými. Ale je to iba tým? Či prosto, čím to je? A ako to zmeniť?

Jurij Mamlejev v Zošite individualistu v Ruských kvetoch zla píše o pocite maximálneho odcudzenia od ľudí. Keď som túto poviedku dala prečítať kamarátke, nepochopila ju, keď som ju dala prečítať niektorým iným, pochopili. Ak človek čo i len trochu zažije pocit nutnosti byť sám, pochopí, aké zúfalé a tragické následky môže takáto potreba napokon vyvolať. Možno iba cesta späť k akýmsi tradičnejším hodnotám, k akémusi tradičnejšiemu spôsobu života dokáže vytrhnúť človeka z možného zúfalstva. Alebo to je už samotný únik? Neviem, ale odpoveď na položené otázky chcem rozhodne naďalej hľadať…

most

(fotka použitá so súhlasom jej autora a veľmi pekne za ňu ďakujem)

„Seriálová“ reklama

19.07.2013

Mám rada inovatívne nápady. Mala som rada aj Búrlivé víno. Áno, používam minulý čas, pretože sa mi páčila iba prvá séria, ktorá mala zostať jedinou. Mal to byť seriál v duchu telenovely alebo v duchu klasiky československej seriálovej tvorby, ucelený príbeh, ktorý má hlavu aj pätu, začiatok aj koniec. Aspoň podľa mňa. Nazdávam sa totiž, že akékoľvek umelé [...]

Možno by pomohlo zaviesť nám cenzúru. . .

02.12.2012

…cenzúru na reklamy, cenzúru na zahraničné filmy, o zahraničných televíznych programoch ani nehovoriac. Skrátka, zaviesť cenzúru na všetko, čo nám pripomína, že by sme niečo naviac mohli chcieť, že by sa nám čosi nové a drahšie páčilo. Iba tak je možné, že by sme prestali my, Slováci, obsadzovať popredné priečky v hitparáde pesimistickosti. Prečo sme vlastne [...]

O francúzskej a izraelskej minerálke. . .

03.10.2012

Chcela som si v práci kúpiť minerálku. V našom bufete. Chcela som si kúpiť slovenskú minerálku, keďže si o slovenských minerálkach naozaj myslím, že sú kvalitné Pani v bufete sa na mňa zachmúrene pozrela a oznámila mi, že slovenskú vodu nemajú, ale majú nejakú francúzsku a izraelskú, vraj veľmi dobrú, že mám skúsiť. Odmietla som s tým, že sa teda vrátim [...]

SR HontianskeTesáre ReUse verejné prerokovanie BBX

Spaľovňa pri liečivom prameni? Podľa PS ničivá realita Tarabovej novely

13.02.2025 17:43

Proti výstavbe je samotná obec, obyvatelia a aj okolité samosprávy.

Vysoké Tatry turizmus zima

Švajčiarsko prispeje na rozvoj slovenského turizmu 23 miliónmi eur

13.02.2025 17:21

Jednu polovicu príspevku využijú národné parky na realizáciu mäkkých aktivít.

Grónsko, ľadovce, Arktída, zima

Republikánsky kongresman navrhol premenovať Grónsko na Červenú, bielu a modrú krajinu

13.02.2025 16:17

Urobil to v čase, v ktorom šéf Bieleho domu Donald Trump pokračuje v úsilí kúpiť tento ostrov.

Russia Ukraine War

V Kyjeve cítiť sklamanie. Zelenskyj však chce stáť pevne na vlastných nohách, vytvoril by dvojnásobne väčšiu armádu

13.02.2025 16:15

Ukrajinci majú obavy. Chystá sa dohoda poza náš chrbát? Objaví sa plán, ktorý uprednostní záujmy Bieleho domu a Kremľa na náš úkor?

Štatistiky blogu

Počet článkov: 85
Celková čítanosť: 274634x
Priemerná čítanosť článkov: 3231x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy