Založ si blog

Pod povrch? (poviedka)

Stála na zastávke. Jemne sa dotkla svojich pier a skúmala odraz siluety štíhleho tela v skle. Páči sa sama sebe? Páči sa iným? Áno, snáď. Muž, čo prešiel vôkol, si ju všimol. Zastavil sa pohľadom na jej nohách bez toho, aby si to vôbec uvedomil. Potriasla hrivou načesaných vlasov a stála ďalej.

Zo sveta, v ktorom žila, jej zostalo už len toto. Zostal jej výzor, vonkajšia šupka, nanesená farba na lícach, škatuľka z oblečenia, ktorému prikladala vážnosť. Ako kedysi nenávidela ženy, čo si zakladali na výzore, čo investovali peniaze do šiat, čo sa pred odchodom z domu skontrolovali päťkrát v zrkadle! A dnes to robila sama. Oveľa dôkladnejšie a oveľa pozornejšie ako iné. Hlúpy paradox!

Aj v autobuse si ju všimli. Zopár mužských pohľadov ocenilo jej neúprosnú snahu vyzerať dobre. Mala štyridsať, ale ten vek na jej tvári nebolo vidno. Stratil sa v časopriestore, medzi stým a dve stým sklamaním zo života. Písavala básne, do ktorých vkladala lásku, pretože iba tej verila. Chodievala do domova s deťmi starať sa o ne, lebo bola presvedčená, že tak nájde zmysel života. Chcela mať rodinu. Chcela dávať nádej všetkým, ktorí žili vôkol nej, túžila mať zamestnanie, čo by nebolo len čiarkou v zázname pre sociálnu poisťovňu, ale činnosťou, ktorú iní potrebujú. Ach, koľká naivita! Koľká bolesť! Prešla si rukou po vlasoch. Potrebovala si odhrnúť prameň z čela. Aj na to malé gesto zareagoval pán, ktorý sedel vedľa. Usmial sa na ňu. Páčila sa mu? Ktovie…

Chcela sa páčiť iba jednému. Vtedy, dávno. Dnes už nie! Dnes sa chcela páčiť všetkým. Kedysi riskla svoj osud v teplákoch a tričku. Pobehovala po byte s metličkou v ruke a spievala si spolu s rádiom, spokojná a šťastná. Myslela si, tak ako väčšina žien, že vyčistené poličky, poliate kvety a pripravené jedlo zaistia jej pohodlný život. Domnievala sa, že ak vloží do vzťahu všetku lásku, oplatí sa jej to pokojom a radosťou, po ktorých tak túžila. S naivitou a pokorou skladala tašky s nákupom dôsledne vedľa seba, vybaľovala jogurty najrôznejších chutí, snívala o raňajkách v jednej posteli s ním. A akosi nikdy, aj keď žili vedľa seba, tie raňajky podľa jej predstáv nenastali. Nič, čo mala vo svojich predstavách, sa nestalo. Všetko bolo čiernobielejšie, všetko bolo smutnejšie, všetko malo inú podobu, ako si vysnívala. Len to oblečenie, to oblečenie, tie šminky, ten mejkap, tá farba vlasov ju nesklamali! Každá iná túžba jej podložila nohy, každý sen ju roztrhal na franforce, obrazne povedané, iba v duši.

Z autobusu vystúpila so vztýčenou hlavou. Pred niekoľkými rokmi si ani nevedela predstaviť, ako by tak rovno mohla kráčať. Zdalo sa jej to namyslené, choré? Mať vysoké podpätky, nebáť sa húpavých pohybov, čo videla iba na prehliadkových mólach – nemysliteľné. Dnes to bola jej jediná realita. Jediné potešenie, jediný dôvod na slabý úsmev.

Keď našla svojho manžela v posteli s inou. Keď kvôli tomu preplakala niekoľko nocí, niekoľko dní, niekoľko týždňov či mesiacov. Keď bojovala s ním, s jeho predstavou o nej samej i sama so sebou, strácala postupne všetko, čo mala. Ideály, sny, presvedčenia. Unavenú a zničenú ju vyhodili z práce. Dali jej najavo, že majú miesto pre životaschopnejšie, silnejšie ženy. So sklonenou hlavou odišla.

Otvorila si svoj notebook, pustila sa do práce, bez ktorej by väčšina ľudstva prežila, vlastne, bez ktorej by prežil asi každý. Odpila si z veľkého plastového pohára kávu, jazykom prebehla po natretých perách. Pôsobila spokojne a vyrovnane. Tak, ako to od nej väčšina čakala. Čo na tom, že vo vnútri krvácala z každej rany, ktorú jej život kedy zasadil? Čo na tom, že jej vizáž bola v úplnom kontraste s jej vnútrom? Koho to zaujíma… Odpila si z kávy a nahliadla do zoznamu telefónnych čísel, ktoré musí dnes obvolať.

Ozval sa mobil. Sms: „Rád by som sa s tebou stretol. Chýbaš mi.“ Jej bývalý manžel, písaval jej pravidelne. Ozýval sa v nádeji, že zlomí škrupinu, ktorú si tak starostlivo vybudovala, do ktorej investovala všetok svoj smútok a slzy. Och, nikdy viac! Nikdy viac do svojho vnútra nikoho nepustí. „Uvidíme, ozvem sa,“ odpísala bez rozmýšľania a mysľou zablúdila k šatám, ktoré jej naskočili ako reklama na nete. Pekné, fialové…

„Ako jej je dobre,“ pošepla kolegyňa inej kolegyni pri stole o dva telefóny ďalej, „ten jej pokoj, tú vyrovnanosť, ten záujem o zbytočnosti by som brala.“ Aneta sa na obe usmiala. Toto je to, čo má. Falošnú ilúziu, ktorá dáva iným nádej, že existuje šanca byť šťastný. Podvolila sa želaniu väčšiny, pravidlám sveta. Veď aj tak nikto pod povrchom nepátra, i tak nikoho to, čo je vo vnútri, nezaujíma. Tie fialové šaty sú za dobrú cenu, ešte k nim tak zohnať topánky…

„Seriálová“ reklama

19.07.2013

Mám rada inovatívne nápady. Mala som rada aj Búrlivé víno. Áno, používam minulý čas, pretože sa mi páčila iba prvá séria, ktorá mala zostať jedinou. Mal to byť seriál v duchu telenovely alebo v duchu klasiky československej seriálovej tvorby, ucelený príbeh, ktorý má hlavu aj pätu, začiatok aj koniec. Aspoň podľa mňa. Nazdávam sa totiž, že akékoľvek umelé [...]

Možno by pomohlo zaviesť nám cenzúru. . .

02.12.2012

…cenzúru na reklamy, cenzúru na zahraničné filmy, o zahraničných televíznych programoch ani nehovoriac. Skrátka, zaviesť cenzúru na všetko, čo nám pripomína, že by sme niečo naviac mohli chcieť, že by sa nám čosi nové a drahšie páčilo. Iba tak je možné, že by sme prestali my, Slováci, obsadzovať popredné priečky v hitparáde pesimistickosti. Prečo sme vlastne [...]

O francúzskej a izraelskej minerálke. . .

03.10.2012

Chcela som si v práci kúpiť minerálku. V našom bufete. Chcela som si kúpiť slovenskú minerálku, keďže si o slovenských minerálkach naozaj myslím, že sú kvalitné Pani v bufete sa na mňa zachmúrene pozrela a oznámila mi, že slovenskú vodu nemajú, ale majú nejakú francúzsku a izraelskú, vraj veľmi dobrú, že mám skúsiť. Odmietla som s tým, že sa teda vrátim [...]

česko, sanitka, záchranár, hasiči, praha

V maďarskej nemocnici vypukol požiar, museli evakuovať 150 ľudí

17.07.2024 14:20

Pri požiari sa nikto nezranil.

markušovce, dieťa, auto

Tragédia v osade: Dievčatko zomrelo po prehriatí v aute, rodina prehovorila. Ako sa dostalo do auta?

17.07.2024 14:04

Ako sa mohla tri a polročná Ivanka dostať do prehriateho auta a sama sa tam zamknúť?

Tank / Gaza /

Izrael podnikol 25 útokov za 24 hodín, zahynulo 52 ľudí

17.07.2024 14:04

Líder Hamasu obvinil Izrael z toho, že zámerne podkopáva rokovania o prímerí a dohode o prepustení rukojemníkov, pretože nechce ukončiť vojnu.

Ministerstvo spravodlivosti

Odškodnením pozostalých po Krivočenkovi predišla vláda žalobe voči SR

17.07.2024 13:56

Vláda rozhodla, že pozostalí po advokátovi Ľubomírovi Krivočenkovi dostanú odškodnenie v sume 90-tisíc eur.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 85
Celková čítanosť: 267222x
Priemerná čítanosť článkov: 3144x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy