par slov

Baví ma pozorovať ľudí: tých, ktorí (ne)čakajú na vzťah, i tých, ktorí v ňom žijú. Pri všetkých mojich pozorovaniach však znovu a znovu prichádzam k záveru, že najsilnejšou zbraňou, ktorá človeku pomáha, je jeho prirodzené a zdravé sebavedomie.
V podstate som na to prišla už na základnej škole, keď som si všimla, že niektoré dievčatá si môžu dať na seba vrecovinu a udajú ňou nový trend, kým iné sa môžu naladiť do tých najnosenejších žiarivých farieb a zapadnú medzi väčšinu ako zrnko maku do makovníka. V tom čase som si však nevedela tento „úkaz“ vysvetliť a riešenie celého problému sa predo mnou rozkrylo až po rokoch.
Poznala som jedného chalana. Bol to ten najvšednejší typ, ktorý si viete len predstaviť, s nedostatkami vizáže, ktoré by mnohých adolescentov vyviedli z miery. Jemu sa však podarilo vytvoriť zo seba osobnosť. Nepôsobil namyslene, ani naduto. Nikdy nemal veľa peňazí a verejne to o sebe aj vyhlasoval. Ak si išiel kúpiť novú vec na oblečenie, vedela o tom v ten deň polovica triedy a ak v nej prišiel oblečený, vedel o tom aj zvyšok školy. Pamätám si, ako prišiel vo fialovom tričku, ktoré znieslo na jeho hlavu celú vlnu kritiky. Nepovedal nič. S hrdo vztýčenou hlavou v ňom prišiel aj o pár dní. Nech to znie akokoľvek, asi po roku nosila fialové tričko riadna časť mužov z nášho mesta, kým on už dávno fungoval na úplne inej farbe. V skutočnosti mal problémy aj s nájdením si frajerky, ale namiesto toho, aby fňukal pred každou, ktorú stretol, kreslil si obrázky a daroval ich svojim kamarátkam. Namiesto uboleného chlapca sa prejavoval ako chalan, ktorý vie, čo chce. Ako chalan, ktorý nemá dievča iba preto, lebo to jednoducho v tom dave povinností (škola, šport, šport, šport, kamaráti) nestíha. Po istom čase sa dievčatá na jeho adresu ozývali samy. Čo robí dnes, ani neviem. Stále mám pocit, že nestíha. Zároveň však viem, že si plní svoje sny, ktoré zďaleka nehasnú skončením vysokej školy.
Martin bol pre mňa ideálom asertívneho a sebavedomého správania. Priam mojím príkladom. Keď i dnes stojím pred zrkadlom neistá a zmätená, pomyslím si, ako by v tom, čo mám na sebe, vypochodoval na mojom mieste z bytu on. Avšak nejde tu len o handry. (Aj keď tie, ako príklad, slúžia najlepšie.) Tento postoj treba aplikovať na všetko: na záľuby, na zamestnanie, na rodinu, na priateľov… Človek by mal robiť to, čo mu vyviera z duše, venovať sa tomu naplno, hoci by bol jediným svojho druhu v širokom-ďalekom okolí.
Nesebavedomí ľudia, ľudia, ktorí vlastne nevedia, čo chcú, a ktorí neustále potrebujú prikyvovanie okolia, nemôžu byť na žiadnom mieste spokojní a šťastní. Tak ani vo vzťahu, do ktorého spočiatku vkladajú toľko nádeje. Na krátky čas sa môže zdať, že ich ruka priateľa (priateľky) podrží a potiahne, no ak spoliehajú len na ňu, padnú tvrdo až na dno. Iba ľudia s vlastným svetom vôkol seba môžu druhých obohatiť, inšpirovať a naplniť, a to opakovane a stále, znova a znova – pred manželstvom i v ňom.
Či ste už sami alebo nie, je konečne práve teraz ten čas vojsť do svojej vlastnej mysle a spýtať sa, čo chcete ešte dosiahnuť. Splnili ste si naozaj všetky sny, ktorým ste verili v detstve, v mladosti alebo ešte pred rokom? Vždy ste chceli pracovať tam, kde pracujete? Túžili ste pôsobiť na ľudí tak, ako na nich dnes pôsobíte? Ak áno, gratulujem, no ak nie, treba to zmeniť čím skôr, ak máte chuť a kým máte čas.
A keď ste článok začali čítať iba preto, lebo sa cítite sami, smutní, opustení a bez partnera… nenadávajte mi, že sa mi ľahko hovorí, keď opakujem dávno „otrepané“ slová… on/ona naozaj čoskoro príde, iba vám ktosi kdesi ešte dáva čas všetko v sebe upratať – nájsť svoju pravú tvár a s ňou si vytvoriť aj svoju vlastnú pevnú osobnosť. Došperkovať, doladiť, vylepšiť!
Možno je načase presťahovať sa na vidiek alebo naopak, prísť bývať do veľkého mesta! Možno je načase začať športovať, písať knihu, vyhodiť nepotrebnú zbierku starých listov. Možno máte teraz príležitosť kúpiť si svoju prvú gitaru a začať hrať… a možno sa iba chcete naučiť piecť. Nikto iný nevidí do vášho vnútra, a tak hoci sa obraciate s prosebnými očami na všetky strany, nikto vám správnu cestu neporadí. Je totiž len na vás, aby ste ju dostatočne pevne a v jasnom svetle predstavili iným. Jedine vy sami seba poznáte. A tí druhí tú vašu stránku i spolu s vami príjmu, verte mi.