Kedysi, v časoch dávno minulých, keď nás od západného sveta delila železná opona a balíček švajčiarskych čokolád a instantných polievok som považovala za najväčší luxus vo svojom živote, mi teta hovorievala, aké by to bolo u nás iné, keby tu bolo súkromné podnikanie. Teta strávila na návšteve niekoľko týždňov v onom Švajčiarsku a videla tak iný svet. Verila som jej každé slovo a verím jej ho dodnes, len teda v kontexte Švajčiarska, nie Slovenska. Tu sa to akosi nepodarilo.
Teta zomrela ešte pred revolúciou a jej slová odišli do inej dimenzie spolu s ňou. Súkromné podnikanie u nás nabralo svoje rozmery. Nemala som veľa rokov, keď sa s tou parádou začalo, ale už pri prvých gofrách a hamburgeroch v pouličných stánkoch som si opakovala tetino:
„Bude to len lepšie a lepšie. Podnikanie je o tom, že sa kvalita musí zlepšovať, lebo je tu konkurencia, lebo súkromník v tej konkurencii musí vydržať a obstáť najlepšie.“
Už kvalita spomínaných gofrí však dlho nevydržala. Lekváru na nich bolo čoraz menej a kvalitnú šľahačku vystriedala nekvalitná vodová hmota. Potom stánok zatvorili.
Nedávno sme objavili skvelú reštauráciu. Vynikajúca pizza s chrumkavým šalátom nás vyšla na niekoľko eur a s príjemným pocitom, na ktorý nie sme na Slovensku zvyknutí, sme tam zašli ešte párkrát, pre istotu hneď po sebe. Klientela sa pochopiteľne rozrástla. Na jednej strane ma to celkom potešilo, no na druhej strane som, podľa dlhoročných skúseností, za tým začala tušiť blížiaci sa koniec. A ten nastal už tento piatok. Objednaná pizza stála viac, no čo však bolo ešte horšie, prišla na stôl až po trištvrte hodine a celá obhorená. Mozzarelu vystriedal ledabolo nahádzaný syr, po zvyšných ingredienciách sme len tak matne pátrali. Asi tušíte správne, že opakovať návštevu v tejto reštaurácii sa mi už viackrát nechce.
Rozumela som tetiným slovám o zvyšovaní kvality. Rozumela som pointe súkromného podnikania aj prvým ponovembrovým reklamám na švajčiarske výrobky. Pamätám si dodnes, ako v nich tím ochutnávačov firmy Nestlé oblizoval varechy. Lenže, čo platí pre Švajčiarsko, je na míle vzdialené nám. Viacerí ľudia mi povedali, že je to tak iba preto, lebo slovenskí podnikatelia chcú rýchlo a lacno zarobiť a že sa nemám nad tým čudovať, lebo tým strácam vlastnú energiu… Ale…
Ale ak sa všetci prestaneme čudovať a budeme takto prijímať, čo sa tu deje, bude to stále (pochopiteľne, bez zábran) iba horšie a horšie. A tak si z našej malej krajinky bez akejkoľvek námahy spraví zvyšok Európy ešte väčšiu odpadovú žumpu, akú z nás spravil doteraz…