Ako to tak zrána poteší, keď sa človek vezie na opačný koniec mesta k lekárovi, keď nepozná zastávky a keď navigácia na informačnej tabuli v autobuse akosi zlyhala! Postaví sa z premrazeného sedadla k dverám a dúfa, že je na tom správnom mieste. A keďže autobusár svoje vozidlo zastavil a až dosiaľ otváral dvere na každej zastávke, i keď nikto nenastupoval a nevystupoval, ani len nepátra po tlačidle, ktorým by potrebu otvoriť dvere naznačil. (Koniec-koncov za vraj zbytočné tlačenie tlačidla už raz utŕžil zopár „sladkých“ slov, načo teda provokovať.) A vtom sa z kabínky na neho ozve hrubý nasrdený hlas, citujem: „Ti j..e, ty k…a vyj….á?“ Ejha, zmrazilo ma veru v tej premrznutej 92 o siedmej hodine rannej ešte viac! Pozrela som sa na neho a on ma častoval ďalej, vysvetľujúc týmto – podľa mňa – nemiestnym zhlukom slov, že som to tlačidlo mala vedieť potlačiť skôr, že čo mi…? ale to som už spomínala…
Verím, že majú autobusári mestskej dopravy ťažkú prácu, neraz som sama povedala, že toto povolanie považujem za najnáročnejšie – ranná špička, nepredvídateľní vodiči i ponáhľajúci sa chodci, zodpovednosť za množstvo ľudí v kabíne, ale čo je veľa, to je skutočne dosť! Naozaj si nemyslím, že pri cene, ktorú za mestskú dopravu platím, som povinná znášať takéto hrubé urážky. Dotklo sa ma to, osobne. Možno aj zo strachu z lekárskeho vyšetrenia som bola precitlivená, možno skutočne nie som len zvyknutá na takýto slovník. Ospravedlnila som sa mu, dúfajúc, že moje hlasné „prepáčte“ vytvorí dostatočný kontrast k jeho vulgárnemu tykaniu. Ale či to pomôže, neviem…
Bratislavský mestský podnik zvyšuje ceny, ako si zmyslí. Odôvodňuje to kadečím. Aj kvalitou. Ak by sa k pacientovi takto vulgárne správal lekár, sťažuje sa, ak by sa učiteľ slovne dotkol žiaka, rodič ho roznesie v zuboch, ak by na vás podobne vyskočila predavačka, nabudúce obídete jej obchod a idete inam. Pri mestskej doprave nemáte na výber. A oni to vedia! Uvedomujem si, že vodič nemá vysnívaný plat, že vo svojej kabínke mrzne podobne ako cestujúci, že je v strese a možno má aj zlý deň, ale nič z toho neospravedlňuje takéto jeho správanie. Sme predsa len zákazníkmi dopravného podniku a myslím, že stále platí – náš zákazník, náš pán. Alebo… už nie?