Dnes som si v potravinách spomenula na svoju starú hru – sprav dobrý skutok (alebo sa oň aspoň pokús) a ono sa ti to vráti. Niežeby to bola nejaká prelomová hra, ktorú som vymyslela ja a ktorú predo mnou nikto nikdy neskúšal, no mám niekedy pocit, že na ňu zabúdame. Teda minimálne na ňu zabúdam ja.
A tak som si stála v rade pri pokladni s plným košíkom nákupu a za mnou človek s jednou fľašou piva. Samozrejme, chodilo mi hlavou všeličo. Napadlo mi, že ak ide o alkohol, predsa len môže počkať, ale i tak… nedalo mi to a napokon som sa ho spýtala, či ma nechce predbehnúť. Koľko prekonania samého seba v tej jednej jedinej otázke bolo! Koľko podotázok, či nebudem zbytočne vtieravá a trápna! (Koľko nezmyselných pseudodôvodov nespýtať sa, len aby som mohla podľahnúť svojej apatii voči okoliu!) Usmial sa a povedal, že ďakuje, že veď on počká. A potom, potom hneď na to prišla odplata: pokladníčka zistila, že sprej, ktorý kupujem, je pokazený a odporučila mi ho vymeniť. Kým som priniesla nový, rozosmial ma predavač dokladajúci tovar s otázkou, či nemám záujem o celý balík Fatry… a po odchode od pokladne ma už pekne ďaleko od predajne dobehol ochrankár s balíčkom orieškov, ktoré som si pod taškami zabudla. Hneď tri dôvody na úsmev, hneď tri dobré skutky, skóre hry: tri za jeden! Čiže – výhra!.
Viem, dá sa na túto situáciu pozrieť tak, že šlo o náhodu. Stáva sa. Možno som si niektoré veci iba dôkladnejšie všímala a čakala na onú odplatu, ale neviem… Neviem, či je to len tým. Pamätám si z čias, keď som túto hru hrávala s väčším nasadením a častejšie, že tieto náhody sa mi stávali stále a že všetko akosi rozprávkovo začalo do seba zapadať. Ľudí však, čím sú starší, o to viac zväzujú oné nepísané, nezmyselné pravidlá týkajúce sa „snahy“ nemiešať sa do života iných, do ich situácie, do ich starostí. Nie som výnimkou, preto nemôžem moralizovať. No ak máte čo i len najmenšiu chuť vyskúšať, čo vám táto hra dá, pokúste sa zrealizovať ju. A vôbec to nemusia byť veľké veci, činy, ktoré sa zapíšu do dejín. Niekedy stačí zdvihnúť padnutú mincu, povedať milé slovo, usmiať sa… A nielen deň toho druhého, ale i váš, bude hneď krajší. Držím päste, nech vás čaká výhra.