V jednom z predchádzajúcich článkov som sa venovala pozitívnemu mysleniu a skutočne som istý čas aj čítala knihy o presviedčaní samého seba, aké bude všetko skvelé a dobré, ako sa bude človeku dariť, keď tomu jednoducho uverí.
Bola som však vychovávaná presne v opačnom duchu. V duchu slovenských prísloví a porekadiel, ktoré dookola pripomínajú niečo v zmysle, že ak sa dnes smeješ, zajtra budeš plakať, že nekrič hop, kým nepreskočíš, že ak je všetko dobré, určite sa to časom pokazí. Koniec koncov, aj Murphy by k tomu mal čo povedať…
Možno z tohto dôvodu (výchova predsa len zanechá na človeku výrazné stopy) a možno z dôvodu, že to tak naozaj je, sa stále viac a viac prikláňam k sile negatívneho myslenia. Ak sa ráno vyhrabem z postele a narazím do steny, nehovorím si, že to bude už len lepšie, ale poviem si rovno, že tento deň bude stáť za veľké nič. Potom trochu z recesie sledujem, či tomu tak naozaj je… a čuduj sa svete, veľmi často sa deň sám od seba akosi napraví… A ak nie, aspoň nemám zo seba zlý pocit, že som čomusi naivne verila. Príkladov by som vedela uviesť neúrekom. Už v základnej škole som si všimla, že písomky, ku ktorým som pristupovala s vedomím, že ich celé pokazím, nedopadli až tak zle, že diskotéka, na ktorú som šla s nechuťou a presvedčením, že to bude ďalšia životná katastrofa, bola celkom príjemným zážitkom.
Možno to celé spočíva v hlave, v myslení, ktoré nás vopred pripraví na neúspech. Dopredu si akosi podvedome utvoríme náhradný plán pre prípad, ak by sa uskutočnil ten najhorší variant zo všetkých. Možno sa jednoducho naladíme tak, že sme dostatočne obrnení pred zlými zážitkami, ktoré sa nám môžu stať, možno vedome padáme dole, aby sa všetko ostatné zdalo dobré. Ale je to chyba? Prečo nás zahraničné publikácie dookola presviedčajú o opaku, keď v nás skrátka už celé stáročia – vychádzam práve z onej ľudovej slovesnosti – funguje tento princíp? Áno, je veľmi pravdepodobné, že ide o predajnosť. Ak niečo zaručene sľubuje úspech a nespraví to z našej peňaženky trosku, sme ochotní do toho investovať. Je mi potom jasné, že autor takejto knihy môže hovoriť o vyriešení svojej finančnej otázky, hold, šiel na to rafinovane… ale či to už skutočne pomôže vám, netuším.
Som presvedčená, že existujú dva typy ľudí (ak nie viac), jedni, ktorým pozitívne myslenie pomáha a posúva ich ďalej, odbremeňuje ich od problémov a učí ich milovať samých seba, a jedni, ktorí pre svoju existenciu potrebujú negatívne formulky, lebo len vďaka nim naplno prežijú pád, a tak môžu naplno prežiť aj svoj postup hore.
Ak by ste obsah pojmu sila negatívneho myslenia celkom presne nepochopili a nevedeli, čo všetko mám pod ním na mysli, rada sa k nemu v ďalšom z článkov vrátim, pokojne aj ku konkrétnym príkladom v jednotlivých životných situáciách.