„Nech si chute robí, kde chce, ale. . . ? „

16. októbra 2011, parslov, Nezaradené

Vnútorná krása je dôležitá – skromnosť, ústretovosť, ochota… a vernosť. Sú to cnosti, pred ktorými sa skláňam a ktoré uznávam. No mnohokrát — počúvajúc moje kamarátky a čítajúc problémy a články v časopisoch – prichádzam k záveru, že na udržanie dlhodobého vzťahu ony samy o sebe nestačia. Tak nejako v zmysle – čo z plnej misky, keď nie je pekná.

Nesúhlasíte? Nečudujem sa vám! Sme vychovaní, teda, lepšie povedané, sme vychované v duchu slov – je dôležité byť hlavne dobrou dcérou, manželkou a neskôr matkou. Kto by nám už len niekde v detstve dával za príklad vyfintené slečinky z obchodných centier alebo prefarbené, vymaľované a navoňané panie z kaviarní? Lenže… čosi na tom ich imidži predsa len bude! Zachovajte si všetky svoje dobré vlastnosti, zachovajte si svoju vnútornú stránku, starajte sa o ňu a pestujte ju, no popri tom porozmýšľajte aj o zovňajšku. Nie, nemám na mysli 30 kilogramov mejkapu, celý rad šperkov na krku, neveru, odviazaný život, žúry do rána – toto nie je o tom. Chcem vám len poradiť, ako si znovu získať úctu, pozornosť a možno i lásku svojho vlastného manžela.

Zuzana sa vydávala ako 19-ročná. Hneď po narodení prvého dieťaťa sa dala ostrihať nakrátko. Pri slávnostných príležitostiach si na svoje krátke vlasy dala spraviť šedivý melír. Obliekala si širšie blúzky, vzorované pulóvre a obnosené džínsy po sestre. Bolo mi zúfalo ľúto, keď som ju takto videla. Donedávna ešte zaujímavé dievča so širokým úsmevom, šibalskými očami a výstrihom, ktorý by jej väčšina žien závidela, sa zmenilo na mladšiu kópiu svojej mamy, na klon z rodu vydatých. Keď som sa jej spýtala na jej vzťah s manželom, povedala mi pamätnú vetu: „Nech si chute robí, kde chce, len nech večeria u mňa. A zatiaľ večeria.“ Striaslo ma. Pôvodne som si myslela, že od hrôzy, no neskôr som zistila, že od osvietenia.

Táto veta má totiž čosi do seba. Len v nej treba trochu poprehadzovať slová: „Nech večeria, kde chce, ale nech si chute robí u mňa.“ Áno, takto sa mi páči oveľa viac. Že je to kruté? Že podporujem neveru? Vôbec nie! Muž je muž. Ak chce byť neverný, bude, ak nechce, táto veta ho nijako neohrozí. Ale zato sama o sebe vyrieši hneď tri body naraz:

1. Budete pripravená Ma manželovu neveru netreba myslieť, ale treba s ňou rátať. Je dobré mať náhradný plán, akýsi únikový východ – cestovanie, podnikanie, nočné pozeranie filmov. Nikto nevraví, že s takýmto plánom by ste v prípade jeho nevery netrpeli, ale je jasné, že sa nezrútite. Akosi podvedome budete vedieť čo robiť. A táto sebaistota z vás jednak bude žiariť a jednak sa zbavíte podvedomej paniky, že o neho prídete. Navyše, muži majú radi sebavedomé ženy, čiže je dosť možné, že len čo „zaňuchá“ akýsi vnútorný prevrat vo vašej mysli, prebudí sa zo svojho zimného spánku a aspoň zamrká.

2. Začnete o seba dbať. Ak ste módne trendy ignorovali niekoľko rokov, bude to chcieť čas. Dôležité je nájsť si vlastnú cestu, vlastný štýl. Predovšetkým si kupujte veci, ktoré sa vám páčia, ktoré ste vždy chceli a pri nákupe ktorých ste vždy váhali. Nebojte sa vysokých opätkov,netradičných strihov, holého chrbta, kostýmu či roztrhaných džínsov. Páčte sa sama sebe, páčte sa iným. Chcite sa páčiť na ulici, pri nákupe zemiakov, na rodičovskom združení svojich detí. Nebojte sa pohľadov! Veď koľkokrát ste závideli tzv. celebritám na titulných stránkach časopisov? A pritom ide iba o ženy, ktoré sa o čosi skôr prestali báť byť viditeľné a zaujať. A verte či nie, manžel už nielen zo zimného spánku zamrká, ale možno aj zbystrí pozornosť. A ak aj nie, nevadí, hlavne, že ste spokojná sama so sebou.

3. Ste sama sebou. A to je v podstate aj hlavný cieľ tohto šlánku. Nechcem svojimi radami totiž meniť niekoho, kto sa meniť nechce, pokúšať sa dať niekomu podobu, po ktorej nikdy netúžil, chcem len, aby tie ženy, ktoré majú pocit, že čosi strácajú, nadobudli znovu svoj starý život v nových šatách. Akosi prirodzene totiž pridáte k svojim dobrým duševným vlastnostiam ešte jednu – sebavedomosť. A možno vytiahnete zo skrine aj svoj starý šijací stroj a začnete šiť, možno sa naučíte cudzí jazyk, možno budete maľovať. Je úplne jedno, čo to bude, len nech je to niečo, čo vás baví, aby ste raz neľutovali, že ste mohli, ale už je neskoro.

Zuzana dnes nemá krátke vlasy a na šedivý preliv zanevrela. Chodieva do posilňovne, nosí legíny, tričká s vlastnoručne vytvorenou potlačou a hodinky, o ktorých jej manžel kedysi povedal, že sa mu nepáčia. Za Zuzanou sa na ulici obzrie nejeden muž, no ona sa v takej situácii iba ku mne nakloní a svojím zvonivým hláskom zašepne: „Nech si pokojne robí chute, ja však večeriam len doma.“ A tak to má byť. 🙂