Teda, nevšimla som si to ja, všimol si to môj manžel. Pri prezeraní internetových stránok (nie, nie, nie tých, o ktorých sa nehovorí, ale tých klasických, takmer spravodajských) mu niekoľkokrát za sebou padol pohľad na slovíčko – sexi. Neprekvapili ho sexi moderátorky/herečky/speváčky/modelky so sexi úsmevmi, očami, tvárami, nohami, chôdzou… Na čo som zabudla? To je jedno, aj to majú určite sexi. Zvykol si aj na hercov/modelov/spevákov, ktorí sú nekonečne sexi a tiež majú sexi všetko možné, počnúc postavou, ktorá je u mužov – podľa oných stránok – rozhodne najsexi. Lenže keď tak „listoval“ internetovou tlačou a narazil na sexi babičky, už sa mu to nezdalo. Prezeral, hľadal, rozmýšľal (a ja s ním), čo je na tých bytostiach sexi, no neprišiel na to. Ok, vec vkusu, asi iba my dvaja to nevidíme.
Veľkým zásahom do nášho vnímania okolitého sveta však už bola informácia, že sexi sú aj politici. Vlastne, keď tak rozmýšľam prvé lastovičky sexi politikov sa objavili už veľmi dávno. Nechcem tu rozpitvávať, ktorí svetoví politici získali túto „skvelú“ nálepku už v minulosti, prenesiem sa len na Slovensko, kde tomuto trendu začal kraľovať svojho času Mikloš, potom Kaliňák a potom ďalší a ďalší. Nie, neprezentujem tu vlastné názory, snažím sa zachytiť iba to, čo som si kedysi kdesi prečítala. Jednoducho, je úžasné, že máme aj sexi politikov a sexi političky, nie? Čo by sme si počali, keby sme ich nemali? Však možno je to jedna z mála vecí, ktoré sú na nich povšimnutiahodné. Manžel však dostal alergiu na slovo sexi a pri každej, čo i len najmenšej zmienke tohto slova sa dodnes nepriateľsky mračí.
Preto mi trvalo pár dní, kým som sa mu zdôverila s mojím najnovším internetovým sexi objavom. A totiž s tým, že sexi je už aj náš prezident. Pri rozhovore s istou moderátorkou, sexi moderátorkou, vraj tak laškoval, až z toho rozhovoru nebol iba rozhovor, ale dokonca sexi rozhovor, plný tých sexi slov… no, paráda! Je to super, lebo tým pádom vieme, že sme sexi nielen v našej dvadsiatke, tridsiatke, štyridsiatke, ale že sa môžeme tešiť aj na sexi sedemdesiatku, kedy budeme šarmantní, charizmatickí, gentlemanskí… ach, čo to tu trepem?!… kedy budeme, skrátka, všetci sexi. (Vlastne, viď. záver môjho prvého odseku.)
A tak už len s manželom čakáme, kedy sa na pultoch objavia sexi jogurty, sexi toaletné papiere, sexi chipsy a pod. Hoci máme už tak trochu aj podozrenie – po dôkladnom skúmaní niektorých plastových fľaštičiek – že hoci tam čarovné slovíčko sexi uvedené nie je, už len samotný tvar sa na sexi chce veľmi podobať. No veď povedzte, však ste už mali ten sexi jogurtový nápoj zo sexi fľašky? Že nie? Ale no, neklamte!
PS: Kedysi ma pri slove sexi trápilo hlavne to, či sa píše s i alebo y, preto som ho v písanej (pre istotu aj v hovorenej) forme obchádzala. Jedni totiž tvrdili, že v jednotnom čísle tam treba písať y a v množnom i, iní, že je to slovo prevzaté, nesklonné, a tak sa nemám nad tým trápiť a dávať tam len i. Po toľkých prečítaných sexi správach, som z toho skutočne zmätená, pretože tuším v tom všetkom dodnes nie je jasno. Ja som dnes zvolila mäkké i… ale chcela by som poprosiť jazykovedcov, aby tomuto slovu venovali patričnú pozornosť a poriadne ho v lingvistických slovníkoch zachytili, lebo – ako sa zdá – jeho frekvencia využívania v slovenskej žurnalistike je až nadštandardne vysoká.