Popísať ideálneho muža sa nedá. To je jasné. Pretože každá žena chce niekoho iného. Jedna dlhovlasého, jedna prísne krátkovlasého, jedna elegantne oblečeného biznismena, iná takého, čo svoj nespútaný život dáva najavo na sebe iba ledabolo nahádzanými vecami, no i tak pôsobiacimi akosi upravene a štýlovo. Lenže každá, skutočne každá by chcela muža, ktorého jednoducho „skrotí“.
A tam spočíva i celý problém dobrých chlapcov. Tam sú korene onoho povestného a nelichotivého ženského povzdychu – všetci chlapi sú svine.
Dobrí chlapci totiž existujú. Zámerne používam slovo chlapci, pretože väčšina z nich existuje skutočne iba do istého veku. Ani oni totiž nedokážu na svoju vyvolenú čakať večne a aj oni si po čase všimnú, ako to na svete chodí. Darmo tí chalani žijú v predstave, že raz stretnú peknú, milú, sympatickú, všetkým sa páčiacu a ešte aj dobrú dievčinu, ktorá ich bude chcieť, keď všetky pekné a dobré skončia v partiách chalanov túlajúcich sa bezcieľne mestom (pokiaľ teda za cieľ nepovažujeme najbližšiu večierku s predajom alkoholu). Dobrí chalani, tí, ktorí nekladú posedenia s kamarátmi nad stretnutie s láskou, tí, ktorých netreba zháňať celý týždeň, len aby ste sa im vôbec dovolali, tí, ktorí majú na vaše podivné dievčenské problémy čas aj o druhej v noci a v prípade potreby by oľutovali rodinné oslavy, účasť na akomkoľvek športovom podujatí či festivale, na ktorý čakali celý rok, kvôli vašej potrebe byť s ním, sú totiž častokrát mimo zorného poľa dievčat. Nevyžarujú auru typu „skroť si ma!“, a tak si dievčatá vravia, že tento ich predsa len počká a ak sa minú tí zlí, ktorých krotiť treba, raz sa k nemu vrátia. Ibaže, smola! Lebo aj medvedíkovia (medvedíkovia v najlepšom zmysle slova) sa tiež jedného dňa nahnevajú na celý svet a povedia si dosť. Stanú sa takými istými ako zvyšok mužskej populácie a začnú si zakladať predovšetkým na svojom vlastnom živote a vlastných potrebách. A ani sa im v konečnom dôsledku niet čo čudovať…
V dievčatách a ženách je to jednoducho zle zakódované. Hoci sa vraví, že loviť potrebujú muži, obávam sa, že v tomto smere to platí aj pre ženy. Ony chcú totiž chlapca či muža, ktorý je nepolapiteľný, vzdialený, žiadaný, uchvátený svojimi záľubami, obľúbený svojimi kamarátmi, pohltený vášňou pre prácu (z čoho vyplýva aj zreteľná šanca, že zarába alebo raz bude zarábať celkom slušnú sumu), muža, ktorý žije svoj divoký a nespútaný život, a do ktorého mu ona – žena – raz vpadne a celý mu ho zmení. Od základov. Prosto, skrotí ho.
Ibaže títo muži sú neskrotiteľní. Akokoľvek je pekná predstava, že sa vám to podarí, akokoľvek jej realizáciu viete dokladovať ľudovými rozprávkami, akokoľvek veľmi by ste to chceli, nejde to. Muž s tým všetkým, s čím ste si ho pôvodne vybrali a s čím všetkým ho vo vzťahu nenávidíte, zostane presne takým istým, akým bol. Zbytočne mu budete vysvetľovať, že teraz je dôležitá dovolenka s vami a nie pravidelný rafting s kamarátmi, zbytočne budete chystať sviečky k romantickej večeri, keď on sa zabudne pred polnocou v práci, zbytočne budete spomínať dobrý film v kine, ak sa práve koná významný zápas, ktorý musia s partiou náležite zapiť. Smola, chceli ste takého, akého máte, len teda, neskrotili ste ho, lebo to sa nedá.
A potom, ak vám napadne vrátiť sa k vášmu macíkovi, k tomu, ktorý vám kedysi písal pravidelne správy a mal na vás čas, hoci vy ste si skôr želali presný opak, utrpíte ťažké sklamanie, lebo macík je už buď zadaný, alebo ešte pravdepodobnejšie, žije podobný život ako váš súčasný.
V istom veku je už celkom daromné dobrých mužov hľadať (aj keď, výnimky stále existujú), no ak máte dcéru alebo kohokoľvek vo veku, ak sa dá v jej zmýšľaní spraviť ešte náprava, aspoň sa o to pokúste. Napríklad iba tým, že jej po každej rozprávke alebo romantickom filme poviete, že tak to v živote nechodí, že jej po každom povzdychu nad plagátom vyšportovaného divocha pripomeniete vyššie uvedenú realitu. Možno postačí, ak jej odporučíte nahliadnuť do manželských vzťahov vo vašom okolí. Šanca, že svoj náhľad zmení a konečne odpíše „pôjdem s tebou von“ tomu, čo mu dosiaľ nevenovala pozornosť, je síce malá, ale je. A za pokus to stojí.
Neviem, ako to chodí v prírode a či tieto loviace praktiky skrátka k životu patria, no tých, čo by môj článok považovali za zúfalý výkrik nad manželom, ktorého som už zopár dní nevidela kvôli adrenalínovým atrakciám s kamarátmi či vysoko nasadenému pracovnému tempu, musím sklamať. Môj manžel patrí do skupiny macíkov, ktorých som našťastie odchytila v správnom čase. O tých iných mužoch viem hlavne preto, že rada počúvam druhých ľudí a rada hľadám dôvody možnosti nápravy ich problémov. (A pretože myšlienky v mojej hlave neviem jednoducho vypnúť. :))