…aj by som predala televízor, pretože nemám rozpozeraný žiaden seriál (už niekoľko rokov), ani filmy často nepozerám, lebo mi prekážajú reklamy, ešte viac mi prekážajú naše show, kde dookola niekto hľadá niečí talent alebo sa iba tak hlava-nehlava predvádza, a zo všetkého najviac ma nútia obrazovku vypnúť „chutnučké“ slovenské programy ponúkajúce extra život extra smotánky z horných extra desaťtisíc. Čiže dôvodov na predanie televízora mám viac ako dosť. A skutočne by som to aj spravila, keby som nepoznala môjho manžela a jeho záujem o dokumentárne programy a kde-tu nejaký akčný film.
Nedávno som však predsa len pri varení neodolala a televízor som si zapla. A dokonca stanicu, ktorú si regulérne platím koncesionárskym poplatkom – STV. A na moje prekvapenie sa ich programy dali pozerať. Možno z nostalgie za detstvom, ale predsa len ma zaujala inscenácia z 80. rokov. Veď ako dlho som nevidela „film“ z bratislavských mestských častí odohrávajúci sa na základnej škole a na sídlisku? A hneď po inscenácii nasledovalo zopár krátkych relácií, venujúcich sa zakaždým inej problematike – poľovníctvu, rybárstvu, filmu, záhradkárčeniu, vareniu, autám, móde, duchovným piesňam a mnohým iným oblastiam, o ktoré som sa do tej chvíle skutočne veľmi nezaujímala. Kdesi som kedysi čítala, že Slovenská televízia by mala predovšetkým myslieť na menšinových divákov, tých, ktorí si na ostatných komerčných programoch nevedia nájsť svoj obľúbený program. Dlhý čas som tvrdila, že STV to nerobí. Lenže tvrdila som to bez toho, aby som ich sledovala. (Tak, ako veľká časť Slovákov.) Dnes viem, že to robia, lepšie povedané, že sa o to v rámci svojich finančných možností snažia.
A preto mi neprekáža, že každý mesiac platím svojich povinných 4,64. Je mi jasné, že každý program nebude určený priamo mne, ale tiež viem, že viaceré relácie ma zaujmú. Navyše, mám istotu, že film nepresekne reklama každých 20 minút a tiež sa mi zdá, že sa vďaka týmto programom môžem aj niečo naučiť. Nuž, mne samej príde zvláštne, že chválim čosi slovenské, ale ak to stojí za to, prečo nie?