…a na plné kúpeľne kozmetiky, čistiacich prostriedkov, na elektrospotrebiče, na všetko, čo nám uľahčuje život.
Niekedy stačí málo – nedostať výplatu načas, hlavne v prípade, ak naozaj žijete od jednej k druhej, alebo stratiť prácu, alebo jednoducho nezarábať toľko, aby vám to celý mesiac elegantne vychádzalo. Potom stojíte s niekoľkými drobnými eurami v ruke vo veľkom hypermakete a rozmýšľate, čo si počať, aby ste nakúpili z toho ničoho suroviny na obed.
Včera som si tento „luxus“ vyskúšala. A hoci by som to naozaj nechcela zažívať pravidelne, malo to svoje čaro. Nehádzala som do košíka – ako bežne – veci, ktoré som zvyknutá kúpiť, ale veci, ktoré sa na ne nápadne podobali, no boli cenovo najvýhodnejšie. Prekvapilo ma, že takmer každý produkt má svoju lacnú alternatívu. Ešte aj taký antiperspirant, ktorý bežne stojí okolo troch – štyroch eur, sa dá zohnať aj pod jedno euro. Nehovoriac o pečive, masle, tavenom syre, salámach, cestovinách, cukrovinkách a pod. Určite by na daných produktoch vyberavé jazýčky našli chyby, ale po tomto mojom experimente sme si ich my – moja rodina a ja – ani len nevšimli. Tak, ako si ich určite kedysi nevšímali ani ľudia nezvyknutí na prepych nákupných centier, na fastfoody, na kreditky, na luxusné autá a na všetko, bez čoho si dnes myslíme, že nedokážeme žiť. Som rada, že si spomínam na recepty od mojej babky, ktorá na dedine odrezanej od sveta (čiže bez potravín a jednoduchého spojenia k najbližšiemu mestu) vedela na stole vyčariť kompletné menu. Chcelo to vždy iba pevný dedinský základ – múku, droždie, vajcia, olej či masť, maslo, cukor, mlieko, zemiaky a nejaké tie ďalšie pochutiny, ktoré sa počas roka nazbierali, nasušili či nazavárali. Nepamätám si, že by som sa u nej neprejedla. Máčanku, parené buchty, pirohy, domáci chlieb, domáce cestoviny, lokše a množstvo iných delikates vedela vytvoriť bez mihnutia oka. Až mám chuť spísať ich a vydať kuchársku knihu.
Vŕtala som sa vo svojich spomienkach, kým som sa túlala medzi regálmi v onom hypermarkete, kým som pozerala do košov svojich spolunakupujúcich súputníkov. Ťažko sa mi hodnotilo a odsudzovalo, pretože exkluzívne jogurty, špeciálnu šunku, vyleštené tropické ovocie, luxusné šampanské, kartón značkových minerálnych vôd, najnovšiu kúpeľňovú zostavu čistiacich prostriedkov a najjemnejší toaletný papier s liečivými účinkami a vôňou ani neviem čoho by som si náhodou bola i ja celkom rada kúpila. No mala som svoje obmedzenia. Iba mi tak napadlo, či tieto veci, všetky tieto skvelé veci naozaj potrebujeme. Alebo sme natoľko spohodlneli a zleniveli, že kým môžeme, siahame po nich? Obávam sa, že to druhé je pravdou. Obávam sa, že si to i uvedomujeme, len s tým nič nerobíme.
Platila som 6,66 (suma celkom náhodná). Kúpila som celé kura, smotanu, cestoviny, 5 kusov cibule, salámu, tavený syr, 8 rožkov, 2 napolitánky, čokoládu a spomínaný antiperspirant. A, ak by som sa posnažila, šlo by to určite ešte lepšie. Tak či tak, obdivujem tých, ktorí nie sú zvyknutí na plné chladničky, no napriek tomu si vedia plnohodnotne užívať život. Tým by občas mali patriť titulné stránky novín a časopisov a nie iba tzv. celebritám z tzv. smotánky.