Zmierila som sa so skutočnosťou, že slovenskí fanúšikovia sú verní tak po prvú remízu. Samozrejme, nie všetci. Nájdu sa i výnimky, napríklad manželky hokejistov alebo ich rodinní príslušníci, ktorí fandia po celý čas. Ostatok slovenského osadenstva však oslovuje hráčov zlatými chlapcami, majstrami, najlepšími z najlepších a inými prívlastkami, ktoré by lepšie ani sám Ľudovít Štúr nevymyslel, pokým sa darí. A v momente, keď sa nám (teda tým, ktorí nás reprezentujú na ľadovej ploche) dariť prestane, menia citové zafarbenie oných prívlastkov o 180 stupňov, a zrazu sú to mamľasi, blbci, slepci a ešte oveľa spotvorenejšie a pikantnejšie stvorenia. Áno, na toto som si zvykla.
Preto si nekupujem vlajky, tričká a šiltovky so slovenskou zástavou, preto si nekupujem ani lístky na zápasy, ani si neobjednávam miesto v krčme, lebo mi to príde rýchlokvasené, prvoplánové a predovšetkým – neúprimné.
Včera, po prehratom zápase s Nemeckom, ma predsa len niečo prekvapilo, a to slovné spojenie, ktoré v tejto súvislosti povedala jedna moja známa: „Fašisti, do plynu!“ Pobúrilo ma to. Nie ani preto, že sa pomýlila a chcela použiť namiesto slova fašista určite slovo nacista, ale preto, že bola vôbec schopná niečo takéto vysloviť.
Hitlerovi prívrženci, používajúci toto slovné spojenie na príslušníkov iného národa, sú dodnes považovaní za to najhoršie v dejinách ľudstva. Stále sa pýtame, kde sa zobrala toľká zloba, ktorá bola schopná založiť a prevádzkovať koncentračné tábory, odkiaľ prišla vôbec myšlienka tento šialený plán zrealizovať… A pritom, pri jednej jedinej športovej prehre v hokeji sme schopní zo seba dostať podobne ladenú vetu a ešte aj s tou pravou nenávistnou zlosťou (či možno ešte horšie, len tak pre špás, aby sme v hranom hneve tromfli spolunadávajúcich). Dôvody, ktoré viedli Hitlera k nenávisti k Židom, boli iné. Nechcem ich v tomto článku rozvádzať a nie som ani historik, ktorý má právo sa v danej problematike vŕtať, ale viem jedno – nebola to prehra v hokeji.
Ak sa ešte stále pýtame, kde sa berie tá spomínaná ľudská zloba, tá schopnosť urážať iných, ubližovať im a návidieť, odpoviem vám jednoznačne – v nás samých.
Hokej je šport a šport je o súťažení, o spolupráci a zdravej rivalite. O schopnosti oceniť sily konkurentov, vedieť spravodlivo porovnávať a zlepšovať sa. Ak sú to vlastnosti, ktoré nám chýbajú, možno by sme na nich mali zapracovať.
Nielen na ľadovej ploche, ale aj pri pasívnom užívaní si športových prenosov doma, na štadióne, pri pive či na námestiach.