Kým v dobe nedávno minulej debatovali politici iba v parlamentnom bufete či pri cigaretke na chodbe, po zdražení cien v Parlamentke a po obmedzení fajčenia vo verejných priestoroch prešli so svojimi diskusiami na inú scénu. A vďaka rozširujúcemu sa internetovému médiu, prišli práve na blogy.
Niežeby túto ľudomilnú činnosť niektorí nevykonávali už aj pred tým, ale v poslednej dobe akoby sa s nimi – politikmi na blogu – vrece roztrhlo. Teda konkrétne, veľký ohlas vyvolal hlavne vstup pána Fica. Tak medzi čitateľmi, ako aj medzi novinármi, a dokonca i medzi jeho súkmeňovcami a protikmeňovcami z politiky.
Je to skutočne dobre. Celý tento novodobý úkaz je dobrý. Jednak sa tí nami zvolení konečne medzi sebou aj rozprávajú (hoci dosť ironicky a s odstupom nejakých tých hodín, ale predsa len) a jednak ich rozhovor môžeme sledovať priamo pred našimi očami. Čo viac si môže obyčajný občan priať? A navyše, aby toho nebolo na bývalého či budúceho voliča málo, môže v diskusii aj komentovať a pri všetkom šťastí sa snáď aj dočkať odpovede.
Jediné, čo je na celej veci trošku boľavé, je práve oná skutočnosť irónie, ktorú za niektorými článkami cítiť, či ešte horšie dávka hnevu, roztrpčenia, sebaľútosti, snahy dotknúť sa druhého, ba priam až zaútočiť na jeho Achillovu pätu. Je toto skutočne tá najlepšia cesta na riešenie problémov, ktorých máme na Slovensku habadej a možno ešte aj o niečo viac?
Áno, Slováci radi nadávajú, hodnotia a kritizujú (koniec-koncov, robím to v tejto chvíli i ja). Dá sa preto predpokladať, že práve z tohto dôvodu sa vzájomné jemné i ostrejšie narážky a urážky stretnú s priazňou voličov a pomôžu našim zástupcom v parlamente i vo vláde dostať sa pri budúcich voľbách ešte vyššie, na ešte lepšie a „dôležitejšie“ miesto.
Ale žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí. Je pravdepodobné, že prvotný opar poklesne a všetko sa vyformuje do podoby po všetkých stránkach konštruktívnej. Zatiaľ si radšej my, občania, vážme, že môžeme nahliadnuť – prostredníctvom ich slov – do myslí, ktoré boli ešte do nedávna pred nami zamknuté. Verme, že blogy skutočne píšu politici, ktorí sú uvedení ako ich autori, a i to, že zostanú aj naďalej vo verejnom priestore, a nie napríklad na facebooku (kde by sme si ich všetci museli vo veľkom pridávať k priateľom). Vyťažme z toho maximum, ale také maximum, ktoré dokážeme pri najbližšej volebnej urne rozumne zvážiť a možno po prvýkrát sa i správne rozhodnúť.